BRATISLAVA - Funkčné obdobie vlády sa kráti a zdá sa, že opätovné ovládnutie skupiny podnikov DMD Holding bolo pre ľudí, ktorým ho zverila, priveľkým sústom. Kroky, ktoré sa vlani konečne rozbehli, vraj neboli správne a pokračovať treba inak. „Stratili sme dva a pol roka,“ hovorí nový prezident DMD Holdingu Ivan Šubrt.

Podľa vládneho uznesenia z decembra 2000 mal minister hospodárstva spolu s Fondom národného majetku zabezpečiť reštrukturalizáciu tejto strojárskej skupiny už k 28. februáru minulého roka. Nestalo sa a Šubrt predpokladá, že proces sa skončí do konca tohto roka.

Nový prezident DMD Holding má byť zárukou spätného ovládnutia podnikov štátom, aj keď bol vinený, že mu až doteraz úspešne bránil. Šubrt sa bráni, že to tak nebolo. Upozorňoval vraj, že zvolená cesta bola drahá a zdĺhavá a urobil všetko, čo sa od neho žiadalo.

Cieľom je predaj

V predošlom vedení holdingu boli podľa neho dva názorové smery. Jeden zastával on a druhý bývalý prezident Ľubomír Gažák. Ten bol minulý týždeň odvolaný a zároveň sa predstavenstvo aj dozorná rada zúžili na troch členov. Zmeny podnietil Fond národného majetku, od novembra hlavný akcionár holdingu.

Podiel FNM sa zvýšil na 41,4 percenta, keď prebral 21,65 percenta od ministerstva hospodárstva. „Fond sa rozhodol pre ten smer, ktorý presadzujem ja,“ povedal Šubrt. Zároveň dodal, že až čas ukáže, či si fond vybral dobre.

Spätné ovládnutie podnikov, o ktoré štát prišiel skrytou privatizáciou v roku 1998, je potrebné, aby sa mohli pripraviť na predaj investorom. Podniky živoria, sú zadlžené a majú priveľa zamestnancov. Vlastné zdroje získať nevedia, banky im už nedôverujú a štát ich donekonečna dotovať nemôže. Od roku 1996 podniky tohto zoskupenia prepustili vyše desaťtisíc ľudí. Jediným riešením je preto prevod majetkových podielov na fond a ich predaj.

Čo treba urobiť

Skratka DMD vyjadruje, že do skupiny patria, či skôr patrili, strojárne v Detve, Martine a Dubnici. Jediné, čo dnes štát kontroluje, je zadlžená trenčianska centrála DMD Holding. Po zmenách má stáť na vrchole holdingovej pyramídy.

Ak chce štát strojársky kolos skutočne ovládať, musí akcionársky kontrolovať spoločnosť DMD FIN. Na ňu bývalý šéf holdingu Július Tóth „zavesil“ všetky významnejšie podniky. Podiel DMD Holdingu ako matky v DMD FIN doteraz predstavuje smiešnych 0,014 percenta.

Vlani sa pri reštrukturalizácii zlúčili len firmy DMD FIN a Credit, ktoré sa vlastnili navzájom, takmer na sto percent. Postupne sa mali zlučovať aj ostatné „zbytočné“ firmy, aby skončili nezmyselné akcionárske prepojenia, keď každý vlastní každého a štát nikoho.

Tento proces sa však vlani zastavil, keď si konatelia DMD Servis vypýtali za 13 akcií firmy DMD FIN 460 miliónov korún. Štátny DMD Holding toľko peňazí nemal. Navyše odpredaje akcií vyvolávajú v zamotanej skupine aj ďalšie náklady, keďže predávajúce firmy musia z transakcií zaplatiť daň.

Lacnejšia pyramída

Nová cesta, ktorú presadzuje Šubrt, má byť lacnejšia. Materský DMD Holding a prebytočné firmy si majú balíky akcií vymieňať.

Minulý piatok akcionári odhlasovali takéto zlúčenie trenčianskej centrály DMD Holdingu s firmami DMD progres, DMD Strojár a DMD Invest. Výmenné pomery balíkov akcií sú už určené a čaká sa na audítora, ktorého musí vymenovať súd. K zlúčeniu má podľa Šubrta dôjsť 30. júna.

Potom bude potrebné riešiť vzťahy medzi ostatnými firmami, až nakoniec DMD FIN pohltí všetky vlastné akcie, ktoré dnes skontrolujú iní. „Keď dôjde k stiahnutiu všetkého ostatného, stáva sa DMD holding jediným akcionárom DMD FIN,“ hovorí Šubrt.

Začleniť ostatné firmy pod zadlženú matku by nemalo zmysel, a tak bude nutné aj znížiť základné imanie materského DMD Holdingu o kumulovanú stratu z minulých rokov.

Výsledkom bude pyramída navrchu s DMD Holdingom. Jej stopercentnými dcérami budú DMD FIN, čo bude spravovať majetok podnikov a DMD TRADE, čo bude zosúlaďovať obchodné aktivity.