„Najmenej dôverujú odborom vysokoškolsky vzdelaní ľudia – až vyše 70 % opýtaných. Niečo vyše 27 % odborom dôveruje a ostatní nevedeli odpovedať,“ povedala Anetta Príbojská z Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade. Podľa nej odborárom nedôverujú okrem vysokoškolákov najmä podnikatelia. Ale nedôverujú im ani zamestnanci.
Nedôvera je v mestách nad 50-tisíc obyvateľov a spomedzi krajov sú to najmä Nitriansky a Bratislavský. Z politického hľadiska nedôverujú odborom voliči SDKÚ, P SNS a Smeru.
„Odborom dôverujú vo väčšej miere v obciach do dvetisíc obyvateľov, väčšinou v Žilinskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Podľa politickej orientácie sú to najmä voliči HZDS, SNS, SDĽ a SMK,“ povedala Príbojská. Ani v jednom prípade však dôvera nebola vyššia ako štyridsať percent.
O situácii odborov sme sa zhovárali s MARIÁNOM VELŠICOM, výskumným pracovníkom Inštitútu pre verejné otázky.
Prečo sa ľudia odkláňajú od odborov, hoci ešte v polovici deväťdesiatych rokov im verila skoro polovica?
„Celé deväťdesiate roky bol pomer dôveryhodnosti a nedôveryhodnosti odborov pomerne vyrovnaný. Až na konci začala dôvera k odborom klesať. Posledné prieskumy naozaj nie sú pre odbory veľmi lichotivé. Povedať prečo, je ťažké, lebo ani sociologické výskumy nešli na podstatu veci, skúmali iba dôveryhodnosť, nie pozadie. Klesajúca dôvera asi súvisí s frustráciou obyvateľstva, lebo najmä v roku 1998 mali ľudia nadpriemerné očakávania. Ale súvisí to aj so schopnosťou odborov obhajovať záujmy svojich členov a s tým, že v očiach zamestnancov majú pomerne nízku autoritu.“
Prečo to tak je?
„Ešte spred roka 1989 majú ľudia sklony k rovnostárstvu a prevláda presvedčenie, že štát by mal nad nimi držať ochrannú ruku. Mnohí majú predstavu, že by sa o nich mali starať inštitúcie. Klasický liberálny postoj vo verejnosti stále chýba. A tam by sme mali hľadať korene, prečo je nedôvera k odborom vysoká a prečo je nízka spokojnosť s ich činnosťou.“
Zdá sa, že naše odbory majú čoraz menšiu silu, najmä keď ich porovnáme so zahraničnými.
„Do hry vstupujú aj iné okolnosti – úroveň kolektívneho vedomia, dôveryhodnosť odborárskych lídrov, organizačný potenciál, ale aj celková spoločensko-politická atmosféra.“
Mali by odbory u nás robiť niečo inak?
„Všade na svete majú odbory prepojenie na politiku a sú jej aktérmi. Tripartita nie je výmysel Slovenska, alebo postkomunistických krajín – funguje všade na svete. Ale ide skôr o to, akých majú odborári lídrov a organizačný potenciál. Na najvyššej odborárskej úrovni už ide o politickú činnosť, lebo šéfovia odborov musia rokovať s politikmi, vládnymi činiteľmi. Musia im byť partnermi.“ (rf)
Ako rástla nedôveraobdobie dôveruje nedôveruje
január 1993 41 43
september 1993 37 40
júl 1994 43 40
september 1995 49,2 30
september 1996 41,3 40,9
september 1997 35,9 43,6
november 1998 30,6 46,3
september 2000 30,5 55,9
september 2001 34,9 53,5
apríl 2002 32,5 56,1
(Zdroj: ÚVVM)
