BRATISLAVA – Vplyv odborov na ekonomiku krajiny býva v niektorých oblastiach deštruktívny, za čo si medzi ekonómami odborári získali nepopulárne označenie „rakovina spoločnosti“. Podľa monetaristickej ekonomickej školy sú odbory príčinou nepružnosti miezd, strnulého pracovného trhu a v konečnom dôsledku aj nezamestnanosti.
Nebezpečenstvo sa skrýva v jednostrannom politickom ťažení odborov za rast miezd. Jeho výsledkom často býva, že rast platov je rýchlejší ako rast produktivity práce, teda mzda zamestnanca stúpne viac ako jeho prínos pre firmu. V širšom meradle sa to prejaví rastom inflácie, čiže zvyšovaním spotrebiteľských cien.
Dnes je samozrejmosťou, že mzdy sa môžu len zvyšovať. Žiadny podnik ani štátna inštitúcia by si pod hrozbou štrajkov nedovolili navrhnúť na kolektívnom vyjednávaní pokles miezd, ani keby to bolo ekonomicky odôvodnené. V „ťažkých časoch“, aké napríklad teraz prežíva veľa počítačových či automobilových firiem, sa nepružnosť platov smerom nadol prejaví prepúšťaním. Ak si firma nemôže dovoliť znížiť platy, zníži počet zamestnancov.
V praktickom živote sa odbory neusilujú len o zvyšovanie miezd. Snažia sa ovplyvňovať uvoľnenie regulovaných cien, prideľovanie štátnych úverov a záruk, prípadne aj zavádzanie ekonomických balíčkov. Ich motívy bývajú často krátkozraké a z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne.
Na rozdiel od Slovenska majú odbory vo vyspelých krajinách obrovskú moc. Amerika 20. storočia bola dokonca symbolom prepojenia odborov a mafie. Moc odborových predákov prišla vhod mafiánskym bossom, ktorí ju dokázali využiť vo svoj prospech. (jj)
