Šťastie nemala Petržalka v závere po hlavičke Benčíka, ale na druhej strane ho mala bohato po situáciách, keď sa Vittek, kľúčová postava duelu, ako úhor pretiahol cez obranu a spoluhráčom servíroval lahôdkové prihrávky. Čo zahodili Sedlák a Šesták, sa zahodiť azda nedalo. Aj toto že by boli chyby Petržalky? Určite nie, chybou však určite bolo, ako pustila obrana Eda Hrnčára až pred Lipčáka, ale ten bol taký prekvapený, že v podstate zbabelo spálil.
Slovan vyhral na šance a hernú prevahu výraznejšie, ako 1:0. V závere mohol prísť o dva body, predovšetkým po šanci Benčíka. Petržalka mala vtedy bod na tácke. Potom by zase Slovan mohol ťahať argumenty o šťastí, nešťastí, prevahe, smole.
Tentoraz ich ťahala Petržalka. Vladimír Kinder ako kapitán je dosť skúsený, že vie vycítiť, čo sa v stalo v súboji, rozlíšiť faul od dovoleného zákroku. Nikdy v histórii futbalu sa však nestalo, aby rozhodca dbal na pocity, nech je skadiaľkoľvek. Rozhodca má posledné slovo! A tak sa stala rarita, že v tvrdom súboji videl Kinder dve žlté a červenú - za reči.
Petržalka platila stratou bodov a Kindera, má ešte šesť žltých kariet. Veľa na zápas v pokojnej atmosfére. Možno Petržalka priveľa chce, pretože už pridlho stráca. Možno preto sú Galis a Kinder nervóznejší, čo sa prenáša na ihrisko.
Opak je v Slovane. Podobne ako na Pasienkoch sústredenejší výkon, body. Pokoj Miroslava Svobodu z lavičky sa prenáša na ihrisko. Tréner-zaskakovateľ pokračuje v sérii - doteraz na poste hlavného so Slovanom neprehral. Čo chce klub viac od trénera, ako neprehrávať? (ja)
