Hokejisti zo Slovenska sa vo svojich kluboch každoročne zapájajú do súbojov play off o Stanley Cup, štyria z nich - Róbert Švehla z Floridy na konci sezóny 1995/96, Peter Bondra s Richardom Zedníkom z Washingtonu v ročníku 1997/98 i Miroslav Šatan z Buffala v sezóne 1998/99 - mali trofej na dosah vo finálovej sérii. No iba jeden rodák spod Tatier držal slávny Stanleyho pohár nad hlavou. Stan Mikita triumfoval v NHL v zime 1960/61 v drese klubu, ktorý obliekal po celú kariéru - Chicaga Black Hawks.

Z Guotha sa stal Mikita

V dedine Sokolče, už tridsať rokov zaliatej vodou Liptovskej Mary, sa v máji 1940 narodil Stanislav Gouth. Život chlapca sa radikálne zmenil, keď v roku 1948 prišiel na návštevu zo Severnej Ameriky jeho strýc Joe Mikita. Keďže manželia Mikitovci nemali deti, legálne si adoptovali Stanka, dali mu meno Stan Mikita. Za morom sa mu otvoril nový svet. „V okolí St. Catherines v provincii Ontario sa medzi deťmi nehovorilo o ničom inom len o hokeji. Ja som začínal s korčuľami o dve čísla väčšími, našťastie, mal som silné členky a naučil som sa po klzisku šikovne „utekať“. Spočiatku to veru nebolo korčuľovanie,“ spomínal si S. Mikita ako sa zoznamoval s ľadom. Keď mal 12 rokov prihlásil sa do školského hokejového tímu v St. Catherines a zimný štadión sa stal jeho druhým domovom.

Čierny jastrab po celú kariéru

V miestnej juniorke si šikovného praváka na poste centra všimli vyhľadávači talentov z Chicaga Black Hawks a v sezóne 1958/59 odohral Stan svoje prvé tri zápasy v NHL.

Spočiatku mal Mikita povesť vyvolávača bitiek, viac sedel na lavičke ako hral na ľade. Nemal postavu bitkára (180 cm / 75 kg) a s pribúdajúcimi skúsenosťami sa koncentroval na hokej. V sezóne 1966/67 dostal iba 12 trestných minút, získal trofej Lady Byng za slušné vystupovanie i športové kvality. „Jednoducho som si povedal, že dosť bolo šarvátok, treba hrať hokej a strieľať góly,“ vysvetľoval zmenu. Hokejista Chicaga s číslom 21 zbieral v šesťdesiatych rokoch ceny ako na bežiacom páse - štyri razy si prevzal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti, dva razy dostal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča a Lady Byng Trophy obhájil v roku 1968. Šesťkrát ho zaradili do All Star tímu, deväťkrát štartoval v tradičnom Zápase hviezd. Keď po sezóne 1979/80 uzavrel svoju kariéru, v 1394 zápasoch mu štatistici zapísali 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií. Dodnes drží niektoré klubové rekordy čiernych jastrabov - najviac sezón (22), najviac zápasov, asistencií aj bodov.

V roku 1983 ho zaradili do torontskej Siene slávy NHL. O pätnásť rokov neskoršie do nej pribudol ďalší hokejista zo Slovenska Peter Šťastný, ktorý vo svojej knihe Hokej na dvoch kontinentoch spomína na Mikitu zo svojho pôsobenia v Quebeku. Keď Peter v osemdesiatom deviatom dosiahol v NHL 1000. bod, medzi prvými gratulantmi na domácom ľade sa nečakane objavil aj Stan. „Neveril som vlastným očiam. Blížil sa ku mne mladistvo pôsobiaci muž, o ktorom som ešte ako chlapec čítal, že je najväčšou hviezdou NHL. Teraz sme si padli do náruče ako rovný s rovným. Stan neskrýval svoje dojatie a prekvapenie: - V noci mi zavolali, aby som prišiel… Hneď som sadol do prvého lietadla, - kričal mi do ucha.

Najkrajší zážitok - zápas v Prahe

Mikita viackrát navštívil rodinu v Liptove, so starším bratom Jurajom Guothom sa naposledy stretol pred tromi rokmi v Toronte. „Stano po skončení aktívnej kariéry akosi zanevrel na šport, ktorý ho preslávil. Vravel, že vyše dvadsať rokov hokeja v NHL mu úplne stačilo. Občas si zahral na turnajoch veteránov. Oddychuje na dôchodku doma v Chicagu,“ prezradil o bratovi J. Guoth, ktorý žije v Ružomberku.

Pán Guoth si najradšej spomína na rok 1972, keď po tzv. Sérii storočia Kanada - ZSSR nastúpil v septembri aj v priateľskom zápase v Prahe: „To boli krásne spoločné dni. S rodinou sme sa ubytovali v hoteli Park, mali sme izbu hneď vedľa Stana. Všetko sme mohli sledovať celkom zblízka.“

Bratia dnes udržiavajú telefonický kontakt a Juraj Gouth už myslí na dátum 20. mája - Stano bude mať 62. narodeniny.

ONDREJ GAJDOŠ