Sheehan, podľa špecializovaných muzikantských časopisov jeden z najlepších basistov na tejto planéte, si petržalský Live club získal hneď úvodnou niekoľkominútovou jazdou po pražcoch nástroja, ktorý sa obyčajne používa na dodržiavanie základných pravidiel rytmu.

Nebol to koncert pre normálne uši, hľadisko bolo zaplnené tým najhorším publikom - hudobníkmi všetkého možného druhu. „Ľudia chodia na moje kliniky, aby sa naučili viac o basgitare. Chodia tam zvedavci aj smotánka. Dúfam, že odtiaľ odišli niektorí skutočne inšpirovaní a budú robiť hudbu lepšie,“ povedal pre SME svetoznámy basista o svojich hudobných klinikách, na ktorých predstavuje basy značky Yamaha, svoje vynálezy, hru a zároveň vlieva po krkolomných sólach šokovanému publiku potrebnú dávku optimizmu.

Sheehan sa do širšieho povedomia dostal kvôli spolupráci so spevákom Davidom Lee Rothom, bývalým spevákom skupiny Van Halen. Neskôr spoluzakladal hardrockový Mr. Big, ktorého skladba To Be With You sa v roku 1989 dostala až na vrchol americkej hitparády. V súčasnosti hrá aj v progresívnom zoskupení Niacin.

„Hudobníci sú si podobní všade na svete, v dobrom aj v zlom, aj na Slovensku. Naša výhoda spočíva v tom, že rozprávame univerzálnym jazykom. Je to asi najlepší spôsob, ako sa ľudia môžu medzi sebou spoznať,“ tvrdí Sheehan, ktorý sa po signovaní basgitary v hudobnej predajni organizátora podujatia Music Planet v Auparku premiestnil na nočný jam session do klubu Hystéria. Tam si s ním zahral aj slovenský gitarista Henry Tóth a ďalší naši hudobníci.

S nadšením rozpráva o Jimi Hendrixovi, o jeho priateľovi a spoluhráčovi gitaristovi Steve Vaiovi, miluje akustickú hru Paca de Luciu a bubenícku zručnosť Denisa Chambersa. Jeho hudobný vesmír je dosť veľký na to, aby zhltol niekoľko muzikantských hláv, ktoré si myslia, že si vystačia iba s hardrockom. „So smútkom zisťujem, že mnoho mladých hudobníkov miluje jeden štýl, zvyšok nenávidia. Je to ako jesť ten istý steak od rána do večera,“ smeje sa Sheehan, ktorý s nadšením rozpráva o skladbe Tonnyho Benneta a po nej odklepe na štyri doby punkových Ramones.

„Mám rád hudbu, ktorá je trochu bláznivá. Ale za šialenú možno považovať aj vážnu hudbu - Mussorgského, Griega, Debussyho, Ravela.“ Sheehan najradšej hrá v kapele, drží sa vzadu a miluje jednoduché rytmy. Je však členom „galérie najväčších“, čitateľskej ankety magazínu Guitar Player, ktorá ho zaradila do spoločnosti Hendrixa a iných ,streštencov‘.

Je vzorom pre výrastkov, ktorí podobne ako on v minulosti vysedávajú na kraji svojej postele a učia sa hrať do reprodukovanej hudby. „Hudba je jazyk, musíš sa naučiť jazyk a ja som sa ho naučil hraním skladieb - kam patrí verš, kam refrén. Hudobníci robia často opak, chcú len improvizovať - je to ako učiť sa tancovať a nevedieť chodiť.“

Za komplikovaným prstokladom, za každým vylúdeným zvukom sa skrýva Sheehenova radosť z hrania, chuť objavovať stále nové možnosti basgitary. „Keď máte talent a vôľu cvičiť, stanete sa kráľom, keď nemáte talent, ale budete cvičiť, môžete byť princom, ale keď máte iba talent, bude z vás iba žobrák,“ povedal na záver hudobníckemu publiku v Petržalke.

Sheehan bol v Auparku trpezlivý, ale prísny učiteľ, v Hystérii odviazaný žiak. „Keď sa vrátim, musíte to vedieť,“ ukazuje publiku jeden z mnohých riffov. Tvrdí, že by sa rád na Slovensko vrátil. Nie ako učiteľ, ale ako hudobník. So Steve Vaiom? Pokojne aj s ním.