Odstraňovanie svojich diel považuje za krivdu. „Dobre, ak odstránili môjho Lenina, ale prečo odstránili Nálepku a prečo hlava môjho Jánošíka skončila na šrotovisku?“ Kulich je autorom žilinskej megahlavy Lenina a desiatok iných búst a sôch komunistických pohlavárov.
Napriek tomu, že mnoho jeho sôch skončilo roztavených alebo v depozitároch, ani dnes nie je Kulich ako sochár v tieni. Stále stojí jeho súsošie na Námestí SNP v Bratislave, Jánošík v Terchovej, Skulptúra Kríža v katedrále v Nitre, ale aj vítajúca žena pred slovenským parlamentom – „z umueleckohistorického hľadiska typický socialistický gýč“, ako označila sochu teoretička umenia Zuzana Bartošová.
„Niektoré diela technicky veľmi dobre zvládal, napríklad súsošie Cyril a Metod,“ hovorí o Kulichovi Jančár. „Z morálneho hľadiska však nechápem obrat človeka, ktorý bol jedným z najväčších vyznávačov socialistického realizmu a dnes robí sochy s náboženskou tematikou.“
Kulich nemá pocit, že by sa zmenil: „Kríž na Nitrianskom hrade, odsúhlasil okresný výbor strany v osemdesiatom šiestom,“ hovorí.
Na bývalého rektora VŠVU mnoho študentov nespomína v dobrom, lebo pre svoje názory museli zo školy odísť. „Kulich veci, ktoré sa mu ideologicky nepáčili, strhával hrabľami,“ spomína maliar Matej Kren, žijúci v Prahe. Musel zo školy odísť s Kulichovým zdôvodnením, že stratil talent. Kren potom doštudoval v Čechách.
Kulicha nepovažuje za ideológa, ale skôr za človeka, ktorý využil dobu. Dnes sa Kren pozastavuje nad tým, že v časoch, keď len málokto môže vystaviť sochy na verejných priestranstvách, takúto možnosť opäť dávajú Kulichovi, hoci existujú desiatky podľa neho lepších a neskompromitovaných sochárov.
(hr)
