BRATISLAVA – Keď sa po nežnej revolúcii začali rúcať a odstraňovať sochy komunistických vodcov, niektoré mestá stihli využiť situáciu a sochy výhodne predali do cudziny nadšeným zberateľom kuriozít. Väčšina sôch však skončila v pivniciach, depozitároch či bola jednoducho roztavená.

Busty, ktoré kedysi strašili na všetkých úradoch, mali byť nedotknuteľnými modlami. Aj nevinný žart, ako nasadenie čiapky na hlavu z bronzu, sa končieval vyhodením zo školy či kárnym opatrením.

Dnes busty zdobia nejednu krčmu a slúžia ako vtipný doplnok interiéru.

Lenin víta hostí pred pivárňou Taverna v Galante s nápisom: „Proletári všetkých krajín – spite sa!“ Bronzovú sochu majiteľ Tibor Poszonyi kúpil za dvestotisíc korún od Okresného úradu v Galante.

V niektorých záhradách komunistickí vodcovia nahradili tradičných trpaslíkov.

Osud tých najslávnejších

V Banskej Bystrici sa ľudia po revolúcii s radosťou prizerali, ako žeriav spustil slučku a za krk nadvihol z veľkého podstavca Leninovu sochu. Nikto v jasajúcom publiku vtedy neuvažoval, že by ju ešte niekedy mohli vystaviť.

Podobne skončila známa niekoľkometrová žilinská megahlava Lenina od akademického sochára Jána Kulicha. Za komunizmu jej dávali rôzne čapice, po novembri ju obmotali lanami a žeriavom naložili na nákladné auto. Ľudia sa vtedy s prekvapením pozerali do útrob dutej hlavy, ktorá skončila v žilinskom kovošrote.

Dve obrovské sochy Gottwalda a Lenina z Košíc ležia v ovocnej aleji v Šaci na pozemku Východoslovenského múzea a zarastajú trávou. Patria mestu. Gottwald kedysi zdobil Hlavnú ulicu a Lenin stál pred košickým bielym domom.

Bratislavský Gottwald

V Bratislave zdobila Leninova socha Leninovo, dnes Jakubovo námestie. Pred mohutným súsoším s Gottwaldom na Gottwaldovom námestí (dnes Námestie slobody) skladali pionieri sľub.

Po revolúcii Bártfayovu sochu z vápenca odstrelili a jej úlomky skončili ako materiál pre študentov výtvarných umení.

Hlavy proletárov z Gottwaldovho súsošia sú dnes v depozite Galérie mesta Bratislavy. „Toto dielo nebolo z výtvarnej stránky nijako progresívne, skôr zapadalo do rámca vtedajších monumentálnych realizácií,“ hovorí o umeleckej hodnote súsošia riaditeľ Ivan Jančár. Dodáva, že na Slovensku bolo mnoho oveľa nekvalitnejších diel. Za vrchol nevkusu považuje Kulichovho Milicionára, ktorý zdobil Račianske mýto.