TRENČÍN - Vyšší vojenský súd v Trenčíne včera potvrdil rozsudok pre posledného šéfa Štátnej bezpečnosti a prvého námestníka Ministerstva vnútra ČSSR Alojza Lorenca na pätnásť mesiacov podmienečne s odkladom na tri roky. Proti rozhodnutiu nie je možný riadny opravný prostriedok, na Najvyšší súd sa môžu strany sporu obrátiť len s mimoriadnym opravným prostriedkom.

Dnes už 62-ročný Lorenc bol odsúdený za spáchanie trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa.

V období od októbra 1988 do novembra 1989 boli do ciel predbežného zadržania Zboru národnej bezpečnosti umiestňovaní občania podozrievaní štátnymi orgánmi z protikomunistických postojov. Na základe paragrafu 23 zákona o Zbore národnej bezpečnosti boli preventívne zadržaní napríklad občania, ktorí sa chystali zúčastniť na podujatí proti režimu.

„Keď sa blížilo nejaké pamätné výročie, napríklad 21. august alebo 28. október, vydal minister vnútra mimoriadne bezpečnostné opatrenia a bol aktivizovaný operačný štáb, ktorému velil Lorenc. Príslušníci ŠtB alebo Verejnej bezpečnosti chodili za ľuďmi, ktorých viedli v zoznamoch. Keď zistili, že sa napríklad chystajú na nepovolené podujatie, tak ich preventívne zatkli. Tvrdíme, že použitie paragrafu 23 nebolo oprávnené,“ vysvetlil podplukovník Dušan Kováčik, ktorý zastupoval obžalobu.

Prvostupňový Obvodný vojenský súd v Bratislave uznal v decembri 2001 Lorenca za vinného a odsúdil ho na pätnásť mesiacov nepodmienečne. Proti rozsudku sa však Lorenc aj prokurátor odvolali. Lorencov advokát navrhol obžalobu zamietnuť.

Prokurátor zasa žiadal vyšší trest, tri roky nepodmienečne. To by bolo možné, ak by súd uznal, že Lorenc spôsobil svojím činom „značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok“, ako to uvádza Trestný zákon.

V spise je však zadokumentovaných len jedenásť prípadov zadržania, hoci ich celkový počet je takmer tristo. „Všetci poškodení, až na zosnulého Alexandra Dubčeka, sú občanmi Českej republiky. Výpovede sme sa pokúšali získať po všetkých líniách a aj diplomatickou cestou. Neuspeli sme s odôvodnením, že už vypovedali v konaní pred rokom 1992,“ povedal SME prokurátor Kováčik.

Lorencov advokát Eduard Veterník po pojednávaní povedal, že až po porade s klientom sa rozhodne, či podá mimoriadny opravný prostriedok na Najvyšší súd. O ďalšom postupe ešte nie je rozhodnutý ani prokurátor.

JURAJ GERBERY

Český rozsudok (október 1992)

* Vyšší vojenský súd v Tábore uznal Alojza Lorenca za vinného zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Uložil mu trest odňatia slobody na 4 roky nepodmienečne. Lorencovi bol uložený aj trest straty vojenskej hodnosti. Česká justícia sa opierala o výpovede takmer 300 poškodených svedkov. České úrady dodnes považujú tento rozsudok za právoplatný.

Slovenský rozsudok (apríl 2002)

* Vyšší vojenský súd v Trenčíne odsúdil Alojza Lorenca na trest odňatia slobody na 15 mesiacov podmienečne s odkladom na 3 roky.

Potvrdil tak rozsudok prvostupňového súdu, ktorý v decembri minulého roku uznal Alojza Lorenca za vinného zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a nie je proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok.

České úrady trvajú na tom, že Lorenc by si mal odsedieť štyri roky

Kým české súdy sa opierali o výpovede takmer troch stoviek poškodených, slovenská strana vypočula len jedenásť svedkov.

Česká strana považuje slovenský verdikt súdu za veľmi mierny a za právoplatný považuje trest, ktorý mu vymerala ona.

Slovenské orgány vysvetľujú miernosť trestu nezáujmom českej strany o spoluprácu pri vyšetrovaní a dokazovaní. Česká strana tieto tvrdenia odmieta. „Boli sme ochotní maximálne pomôcť,“ povedal pre SME Pavel Brta, podpredseda Úradu na dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Prahe. „Ide skôr o to, že určité slovenské orgány hľadali zámienku, aby Lorenca neodsúdili,“ dodal.

Lorencova kariéra

1970 - zo služieb Československej ľudovej armády prešiel na federálne ministerstvo vnútra,

1973 - autor šifrovacieho algoritmu ŠA-1,

1977 - náčelník zvláštnej správy federálneho ministerstva vnútra,

1981 - náčelník správy Zboru národnej bezpečnosti Bratislavy,

1985 - prvý námestník federálneho ministra vnútra, v jeho právomoci bolo šéfovanie orgánom Štátnej bezpečnosti,

december 1989 až marec 1990 -

konzultant kancelára federálneho ministra,

apríl 1990 -

zatknutý, 11 mesiacov vo väzbovej väznici, obvinený z niekoľkých trestných činov,

1992 - odsúdený, po rozpade ČSFR odmietol trest nastúpiť.

Dnes je Lorenc súkromným podnikateľom.

Podľa obchodného registra je spoločníkom vo firme ALFA VS a do decembra 2001 vo firme Twis, s. r. o. (poskytovanie softvéru, organizovanie kurzov a seminárov, poradenstvo v oblasti informačných systémov a ich ochrany). (hr)