Finálový zápas Európskej ligy basketbalistiek v roku 2000 v Ružomberku medzi domácimi SCP a francúzskym majstrom CJM Bourges nemá konca-kraja. Slovenský šampión a obhajca titulu prehráva. Času má málo, práve na posledný útok. Jelena Marenčíková-Žirková strieľa do obruče, lopta padá ku Kováčovej. Pivotka nespanikárči, doslova podá loptu Ivete Bielikovej. Pätnásť sekúnd a tri desatiny pred koncom riadneho času zaznamenáva kapitánka Ružomberčaniek trojku čistú ako slza. Zachránila stretnutie prvý raz.

Predĺženie. Francúzky opäť vedú. Bieliková hádže 53,6 s pred klaksónom trestné hody. Premieňa oba a vyrovnáva. Rozohrávačka opäť vracia Ružomberčankám nádej.

Posledné predĺženie je streleckým koncertom Nataše Sviščovovej. Dáva možné i nemožné. Slovenský majster víťazí 67:64 a obhajuje najprestížnejšiu kontinentálnu klubovú trofej.

Bieliková z kapitánskeho mostíka utvoreného z rúk spoluhráčok strihá sieťku z druhého víťazného euroligového koša.

O Smolekovom diplome

Rodáčka z Ludrovej pri Ružomberku (narodená 17. augusta 1966, výška 172 cm) sa nerada sťažuje, neobľubuje publicitu, jemným hlasom používa množstvo zdrobnenín. O cieľoch hovorí opatrne, ale túžby za výpoveďami cítiť. „A potom by som chcela nejakú tú medailičku,“ hovorieva stredná z troch dcér Viktórie a Jozefa Bielikovcov.

Generálny riaditeľ SCP Ružomberok Jozef Smolek spomína, že mu navrhovali, aby vrátil trénerský diplom, keď odporučil trinásťročné dievčatko ako živé striebro medzi sedemnásťročné dorastenky ružomberského tréningového strediska mládeže. Vraj basketbalu vôbec nerozumie. Na začiatku výnimočnej kariéry bola Ivetina nepoddajnosť a Smolekova tvrdohlavosť dávať dievčaťu šance. Jej spoluhráčkou, keď sa v osemdesiatom treťom dostala do áčka dospelých, bola Natália Hejková.

Bieliková je dobrák od kosti. „V rozhodujúcom zápase v predolympijskej kvalifikácii 1992 vo Vigu sme zdolali Austrálčanky. My sme sa išli zúčastniť, súperky jednoznačne postúpiť do barcelonského svetového vyvrcholenia. Ony sa cieľavedome pripravovali dva roky. My nie, ale vyhrali sme. V hotelovom výťahu som zhodou okolností išla s Austrálčankami. Plakali a súčasne mi blahoželali. Bolo mi ich od srdca ľúto,“ spomína Iveta Bieliková na ouvertúru k jedinej olympiáde, na ktorej hrala. Mala aj v Sydney 2000.

O krivde

Ivetino pôsobenie v reprezentačnom tíme je spleťou dobrých okamihov a krutých krívd. Žiaľ, v prevahe je asi to druhé. Nespravodlivosť znáša Iveta mlčky. Slušne žiada - o tomto, prosím, nehovorme. Spomienky bolia, najťažšiu ranu totiž nezažila tak dávno.

Z austrálskeho predolympijského turné sa vrátila plná dojmov, odhodlaná. „Bude to určite najkrajšia športová udalosť sveta. Ľudia sú skvelí, športoviská nádherné. Tých pár týždňov využijem na prípravu ako nikdy,“ nadchýnala sa.

Krátko nato sa Bieliková vzdala možnosti reprezentovať na OH. Spolu s Natáliou Hejkovou sa charakterne zastala Jozefa Smoleka, ktorého tesne pred hrami z vykonštruovaných dôvodov odvolali z postu šéfa realizačného tímu družstva Sloveniek. Reprezentantky, z veľkej časti ešte krátko predtým hráčky Ružomberka, sa podpísali pod osočujúci list o kapitánke a trénerke.

Iveta plakala. Zúrila. Dovolávala sa nejestvujúcej spravodlivosti. Snaží sa zabudnúť. „Ide to veľmi ťažko,“ prehodila najprv potichu jedinú komentujúcu vetu strieborná medailistka z majstrovstiev Európy v Budapešti, na ktorých ju zaradili do All Stars pätorky. Potom sa na sekundu zamyslela: „Ba nejde to vôbec.“

„Nikdy im neodpustím, že očierňovali trénerku, ktorá z neznámych basketbalistiek vychovala olympioničky. Nechápem, že nikto z predstaviteľov nášho športu sa nezastal Smoleka a Hejkovej. Že neurobil poriadok. Keď boli oni pri družstve, vždy sme žali úspechy. Napríklad práve pri striebornej medaile v Maďarsku,“ pridáva ešte vždy so zvýšeným adrenalínom.

O veku a konzervativizme

Pohyblivá basketbalistka (v jednom stretnutí nabehá asi 6 km), najlepšia v Československu v rokoch 1990, 1991 a na Slovenska 1996, začala hrať ligu, keď mala šestnásť.

Azda nám Iveta odpustí prehrešok proti bontónu. Dnes má tridsaťpäť a je v excelentnej forme. Niekedy vyšší vek šľachtí a neuráža, devätnásťročná vernosť jedinému klubu na špičkovej úrovni je svetovou výnimočnosťou, aké si pripisujú legendy NBA. Na veľkú basketbalovú scénu nastupovala v období, keď jej tím bojoval o prvoligovú príslušnosť, aby sa napokon stal trojnásobným majstrom v Československu, deväťkrát bol prvý na Slovensku a dva razy i v Európe (Brno 1999, Ružomberok 2000).

Ludrovčanka tvrdí, že je konzervatívna, lebo rada počúva Sinatru, Armstronga, Presleyho, Queen s Mercurym („Ach, tá Barcelona,“ povzdychla si tentoraz v súvislosti s hudbou), ale aj Pavarottiho. Obľubuje modrú a čiernu farbu. Päť rokov jazdí v červenom aute Opel Corsa a býva v dvojizbovom byte zariadenom na spôsob Ikey. Elegantná žena so živým záujmom o módu vlastní obchod Nikeplusfour. Nikdy sa nenechá zastupovať pri výbere kolekcií. Túto prácu nezanedbá ani v plnej sezóne. V budúcnosti sa však nemieni živiť v prvom rade podnikaním. Jej miesto zostane pravdepodobne pri basketbale.

O najšťastnejšom šťastí

Pravda, o konci ešte nehovorí: „Prečo by som nehrala, keď sa mi darí? Pointa dlhej kariéry je v rešpektovaní všetkých zásad životosprávy. Udržujem sa. Nechcela by som niekedy hrávať iba za zásluhy. Rada by som skončila po nejakom vrchole. Azda sa ho ešte dočkám.“

Ivete Bielikovej sa splnil sen o veľkých víťazstvách, o ktorých v Ružomberku príliš nehovorili. „Chystám sa na šieste vystúpenie vo Final Four (rovnakou bilanciou sa môžu pochváliť iba Francúzka Fijalkowska, Talianky Ballabiová a Fullinová - pozn. red.) Až na prvý prípad v Llírii 1993, vtedy sme boli skutočne nováčikom, som v kútiku duše verila, aj pred Liévinom je to tak, že môžeme vyhrať. Nazvala by som to reálnym snom. Splnil sa mi. Pamätám si jeho prvý dotyk. V poslednej minúte stretnutia brnianskeho víťazného finále. Bola som pyšnou kapitánkou klubových majsteriek Európy,“ vykreslila Iveta a veľmi dlho hľadala výraz na opísanie vtedajšieho pocitu. „Vnútorné teplo,“ tak stručne ohodnotila prvé sekundy najšťastnejšieho šťastia.

STRANU PRIPRAVIL PETER FUKATSCH