Do najväčšej prehliadky súčasného umenia v Európe zostáva presne mesiac. Frankfurt nad Mohanom sa od 25. mája stane miestom Manifesty 4, ktorej generálnym koordinátorom je Rakúšan Martin Fritz (1964) – známy ako autor koncepcie umeleckej časti Expa 2000 v Hannoveri.

„Všetko nasvedčuje, že tohtoročná Manifesta bude vo svojej doterajšej histórii najväčšou prehliadkou,“ sebavedome vyhlasuje Fritz. „Úzko spolupracujeme s ľuďmi z Documenty XI v Kasseli, ktorá sa začne o dva týždne po nás. Nechceme jej konkurovať, našou snahou je doplniť jej pôdorys, vytvoriť spoločný priestor na diskusiu o najdôležitejších témach súčasného umenia.“

Prvú Manifestu usporiadali pred šiestimi rokmi v Rotterdame a v bienálovom rytme prešla Luxemburgom a Ľubľanou až do Frankfurtu. Na rozdiel od bienále v Benátkach stále platí princíp vylúčenia národných pavilónov a aj Manifesta 4 je organizovaná tímom nezávislých kurátorov. Pracoval v zložení Jara Boubnová (Sofia), Nuria Enguita Mayová (Barcelona) a Stéphanie Moisdon Trembleyová (Paríž). Z ponuky umelcov bývalého Česko-Slovenska si vybrali projekt JÁNA MANČUŠKU (1972).

Konferencia bez ľudí

Mančuškov projekt pre Manifestu 4 bol pôvodne vytvorený pre Neue Galerie v rakúskom Grazi. Jeho názov je Konferencia. „Už z názvu vyplýva, že ide o projekt s čiastočne politickým podtextom,“ povedal pre SME Ján Mančuška, rodák z Bratislavy žijúci v Prahe.

„Podobne ako na predchádzajúcich inštaláciách – napríklad Kolónii vystavenej minulý rok na expozícii Laboratoř současného umění v Národnej galérii v Prahe vo Veľtrhovom paláci – som použil situáciu, ktorá je aspoň do určitej miery každému zrozumiteľná. Situáciou myslím konferenciu v širokom zmysle. Politickú alebo v rámci inštitúcie. Pri takýchto príležitostiach, charakteristických najmä pre politikov, zúčastnené osoby prestávajú vystupovať ako ľudské bytosti. A pritom v pozadí celej akcie ide o konkrétne ľudské osudy. Jedinými dôkazmi, že za konferenčným stolom sú ľudia, sú pre mňa veci, ktoré sú vždy na stole. Zúčastnení sa ich dotýkajú a pijú, ale takmer nikto si ich nevšimne.“

Ján Mančuška si na svoj projekt vybral minimálny počet objektov. Často sa opakuje motív šálky na kávu, fľaše, pohára s vodou. Objekty sú vždy v páre s kresbou uchytenou na plexisklovom stojančeku. Pripomína označenie krajiny pri politických rokovaniach, ale aj stojanček na jedálny lístok. Niekedy je z neho urobený objekt a kresba je položená na stole. Pri práci použil autor vždy iný koncept.

Intímny priestor

V jednom prípade šálka kávy akoby vyrástla z kancelárskych papierov. Tento objekt je vyrobený z asi tristo vrstiev kružníc kancelárskeho papiera poskladaných bez lepenia na seba – podobne ako pri tomografickom reze. Ako kresba sa na stojančeku objaví jeden z rezov, teda jedna kružnica. Ďalším objektom je stojanček z plexiskla vyrezaný do tvaru fľaše. Objekty budú postavené do dvoch radov oproti sebe na podstavci s dĺžkou päť metrov, ktorý asociuje konferenčný stolík.

„Môj projekt sa do určitej miery kryje s jednou tém Manifesty, ktorú možno opísať ako konfrontáciu intímneho priestoru s politickou situáciou,“ hovorí Mančuška. „Navyše je medzinárodne zrozumiteľný, lebo nevychádza iba z lokálnych okolností. Preto som aj súhlasil s takýmto výberom, hoci obvykle robím na každú výstavu novú vec.“

Ján Mančuška pred štyrmi rokmi absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Je členom výtvarnej skupiny BJ (Bezhlavý jezdec), má za sebou množstvo samostatných i kolektívnych výstav v Čechách i zahraničí. V súčasnosti ho možno vidieť na Bienále mladých v Galérii hlavného mesta Prahy. Ešte pred Manifestou vystavuje spolu so Slovákom Borisom Ondreičkom a Nórom Jesperom Alvaerom v Open Gallery v Bratislave. Jej vernisáž bude 2. mája.