BRATISLAVA – Očistenie tajných služieb od bývalých príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti nebude jednoznačnou záležitosťou. Vláda včera k Langošovmu návrhu zákona o spoľahlivosti práce v tajných službách neprijala žiadne uznesenie a odborné výhrady k zákonu zaznievajú aj zo spravodajských služieb.

Podmienku spoľahlivosti by po prijatí zákona nesplnila osoba, ktorá pred 15. februárom 1990 pracovala v ŠtB. Do dvoch mesiacov od začatia účinnosti zákona by musela spravodajské služby opustiť.

Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo stále zamestnávajú ľudí, ktorí boli pred novembrom 1989 v ŠtB. Poslanec Ján Langoš si sľubuje od prijatia zákona zvýšenie národnej bezpečnosti a dôveryhodnosti tajných služieb voči partnerom v Severoatlantickej aliancii.

Zákon má podľa viacerých ministrov právne nedostatky. Ministerstvo financií navyše hovorí, že jeho prijatie by zaťažilo štátny rozpočet. Predkladateľ Langoš náklady nevyčíslil.

Člen parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS Ivan Gašparovič z HZDS povedal, že nie je zásadne proti Langošovmu zákonu. Pozná ho však len čiastočne. Hovorí, že treba rozlišovať, na akom bezpečnostnom úseku príslušníci SIS v minulosti pracovali.

Podobný názor má aj exminister vnútra Ladislav Pittner. Podľa neho treba rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberali bojom proti vnútornému nepriateľovi, a tými, čo sú pre každý štát potrební bez ohľadu na režim. Ilustroval to na príklade, že spojenci po druhej svetovej vojne rozlišovali medzi nemeckým gestapom – štátnou tajnou políciou – a abwehrom – vojenským spravodajstvom. Pomohlo im to dostať sa k poznatkom o východnej Európe. Principiálne však súhlasí, že by sa malo niečo robiť s SIS, políciou i s Vojenským spravodajstvom: „Je tam mnoho ľudí z obdobia, keď sa na Slovensku lustračný zákon nerešpektoval.“

Tajné služby svojich ľudí preverujú samy, ostatných preveruje Národný bezpečnostný úrad. Aj v ňom pracuje jeden bývalý príslušník ŠtB: „Je to technik a NATO proti nemu nemá žiadne výhrady,“ povedal riaditeľ kancelárie úradu Juraj Puchý.

Autor: IGOR STUPŇANMONIKA ŽEMLOVÁ