AŠCHABAD, MOSKVA - Prezidenti piatich krajín včera v turkménskom Ašchabade ukončili dvojdňový summit o právnom štatúte Kaspického mora bez dohody. Oblasť je tretím najväčším náleziskom ropy na svete.

Lídri Ruska, Kazachstanu, Turkménska, Azerbajdžanu a Iránu nepodpísali spoločný dokument pre „nezhody technického charakteru“.

Ďalšia schôdza prezidentov sa má konať v iránskom Teheráne.

Prezidenti rokovali o spôsobe rozdelenia morského dna, rybolove, ekológii a spolupráci v oblasti bezpečnosti. Spory o rozdelení dna, ktoré ukrýva obrovské zásoby ropy schopné konkurovať Perzskému zálivu, sa začali po rozpade Sovietskeho zväzu, keď v regióne okrem Ruska a Iránu začali svoje nároky uplatňovať aj Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan.

S proporcionálnym rozdelením morského dna podľa dĺžky pobrežia nesúhlasí najmä Irán, ktorému by tak pripadlo len 13 percent plochy. Teherán navrhuje rozdelenie dna na päť rovnakých dielov. Túto pozíciu podporuje aj Azerbajdžan. Predstavitelia Ruska a ruská spoločnosť Lukoil, ktorá sa výrazne angažuje v kaspickom regióne, naznačili, že sa budú usilovať o bilaterálne dohody s Kazachstanom a Azerbajdžanom.

Doterajšie nezlučiteľné postoje jednotlivých krajín regiónu bránia rozsiahlemu výskumu ložísk, príchodu veľkých zahraničných investorov a začatiu ťažby vo veľkom rozsahu. Absencia dohody sa podpísala aj na zhoršení kvality morskej vody a nadmernom rybolove, ktorý ohrozil populáciu vzácnych jeseterov vyhľadávaných kvôli čiernemu kaviáru. Počet kaspických jeseterov klesol za posledných 20 rokov o približne 90 percent. (tasr, čtk)