„Národní umelci Tibor Bártfay, Ján Kulich, Arpád Račko, Ladislav Snopek a ďalší významní tvorcovia na nej predstavujú viac ako tridsať búst, figúr a medailí, ku ktorých vytvoreniu ich inšpirovala geniálna osobnosť vodcu ruského a svetového proletariátu,“ hovorí dobová správa ČSTK.

V Banskej Bystrici zanedlho Lenin za potlesku divákov „odvisol“ na slučke žeriava, jeho slávna megabusta v Žiline skončila v kovošrote. Bronzového vodcu proletariátu predali v Poprade za niekoľko stotisíc do zahraničia a dnes zdobí americké pobrežie.

Po novembri sa sochy komunistov stali predmetom výsmechu, vzorom pre karikatúry, materiálom na bronzové zvončeky či ostali ukryté v útrobách pivníc a depozitárov.

Výmena sôch na verejných priestranstvách bola u nás typická a častá. Po páde monarchie v roku 1918 boli odstraňované sochy Márie Terézie. Neskôr Adolf Hitler, keď z Petržalky videl sochu „Štefánikovho leva“, povedal: „Ten kocúr musí dolu,“ a jeho prianie sa splnilo.

Nitrianske Župné námestie by mohlo o svojich sochách rozprávať. Za jedno storočie sa na jednom mieste vystriedali dve Masarykove sochy, Štefánik aj Lenin.

Dnes stojí Lenin v prítmí nitrianskeho dvora, jednu sochu Masaryka vymenili za tatrovku, druhú po dlhom odpočinku v sklade minulý rok opätovne odhalili v Topoľčiankach, kam prezident veľmi rád chodil. Štefánik po druhej svetovej vojne zmizol, jeho osud nie je známy. (hr)