Robert Mankovecký
Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Stretli sme sa dnes na obede u mamy a porozprávali asi pred mesiacom.
Ako často sa stretnete aj bez rozprávania?
Príležitostne. Zväčša na sviatky tak štyrikrát do roka u rodičov. Okrem toho sa do roka tiež štyri-päťkrát stretneme pracovne.
Aké sú témy vašich rozhovorov?
Na prvom mieste je jednoznačne robota. Divadlo, škola a niekedy rodina.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Dobrý. Myslím si, že fajn. Normálne sme sa spolu hrali, aj sa v niečom sporili. Hlavne ohľadne muziky. Niečo z toho nám ostalo doteraz, ale v dobrom. Peter je o tri roky mladší, kontakt sme mali aj na škole, aj sme potom boli v jednom divadle, takže si bolo o čom vymieňať názory stále. A, pravdaže, sme dvaja bratia, tak sme sa aj bili.
Kto z vás vychádza lepšie s rodičmi?
Nepostrehol som, že by v tom boli nejaké rozdiely. Viac je v kontakte s rodičmi Peter, lebo je v Bratislave, ale oni zasa často chodia za mnou do Martina. Nemám pocit, že by bol Peter preferovaný, lebo je pri nich, ani ja vzácnejší, lebo tu nie som.
Na čom sa viete pohádať?
Ani nepamätám, kedy sme sa pohádali. Nepamätám sa, možno niekedy pred desiatimi rokmi naposledy. Asi išlo o muziku.
Aj keď sa nehádate, čo vás na ňom irituje?
To je ťažko povedať, my sme úplne odlišné typy. Ja som pokojný, on je búrlivák. Aj keď musím povedať, že posledných päť rokov sa upokojil. Nepociťujem žiadnu potrebu niečo mu vyčítať alebo byť s niečím nespokojný.
Zdôverujete sa vám navzájom?
Veľmi málo. Hlavne čo sa týka osobných vecí. O súkromnom živote sa nerozprávame.
Čo si neodopriete?
Jedlo a je to na mne vidno. Ničnerobenie. A v lete šport. To je čas, kedy schudnem aj pätnásť kíl. Šport sledujem aj pasívne - v telke, v novinách, futbal, hokej, tenis, a to máme s Petrom spoločné. Šport je téma, o ktorej sa ešte veľa rozprávame.
A čo si dopraje brat?
Práve ten šport. Peter rád spí. Ja svoj relax nazývam ničnerobení, je to len ležanie a pozeranie televízie, ale Peter vyslovene rád spí. Lenže on je vážne veľmi vyťažený a unavený. Možno je to preto, že je mladší a potrebuje viac spať. (Smiech.)
Ako by ste brata charakterizovali?
Talentovaný a dobrý muzikant. To som veľa neprezradil, to o ňom hovorí veľa ľudí. Je veľmi energický a výbušný. Je zásadový, a zasa zvláštnym opakom toho je jeho istá ľahkovážnosť. Je puntičkár detailista a pritom vie toho veľa pustiť za hlavu. Hlavne pre neho "byrokratické zbytočnosti" ako dane a účty musí sledovať mama, tá mu to potom pripomína. Je nepraktický, ale nie v práci. Má veľmi pevnú vôľu.
Čo z toho máte na ňom najradšej?
To, čo som povedal ako prvé - že je strašne talentovaný. Tvrdohlavý. Púšťa sa do projektov, ktoré sú pre neho nové. Položí si cieľ a ide za ním. Už len to, že ako samouk píše pre orchester. Vyštudoval herectvo, a hrá. Rozhodol sa robiť réžiu a hudbu, a robí vynikajúce veci.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o bratovi z "overených zdrojov"?
Máme veľmi veľa spoločných kamarátov, s ktorými spolupracujeme, ale nemám pocit, že by mi niekto niečo hovoril či žaloval poza jeho chrbát.
A ako by ste reagovali, keby žalovali?
Asi by som sa ho nezastával a nepovedal by som mu to. Ale to je naozaj len v akademickej rovine, neviem ako by som reagoval. Radšej ste mi mali položiť otázku, či by som s ním chcel niekedy robiť.
Chceli by ste s bratom niekedy robiť?
Áno. Spolupracovali sme raz v Martine, teraz keď potrebuje, tak fungujem ako jeho hráč. Ale určite by bolo zaujímavé spolustvoriť hudbu. A to som zvedavý, čo na to odpovie Peter.
Robert Mankovecký (36) vyštudoval filmovú vedu na VŠMU. Už desať rokov je dramaturgom v Martinskom divadle. S bratom majú teritóriá rozdelené - Robertovou srdcovou záležitosťou sú vidiecke divadlá. Martin je pre neho výhodný, lebo má rovnako blízko na západ ako na východ. "Peter je v centre - v Bratislave - možno je známejší a slávnejší, ale aspoň máme rozdelené Slovensko." Je ženatý, má dve deti.
Peter Mankovecký
Stretávate sa často?
Nie. Stretávame sa u rodičov. A keď potrebujem nahrať nejaké gitary, tak volám brata.
Keď sa vám u rodičov podarí stretnúť, o čom sa rozprávate?
O hudbe.
Mino hudby sa vzájomne nezdôverujete?
Málo. Osobné témy nepreberáme, čo by sme si mali na svoje ženy či frajerky nadávať?
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Dobrý.
To čo znamená?
Obaja sme sa venovali muzike, občas sme spolu hrávali. Ja som bol oveľa väčší nervák ako on, takže ja som bol ten agresívnejší.
Boli bitky?
Čo bitky! Lietali nože! To bola súčasť mojej detskej kultúry.
Ako reagoval brat? Vrátil vidličkou?
Nie, on ma upokojil.
Kto z vás vychádza lepšie s rodičmi.
Obaja rovnako. Rodičia prišli do Bratislavy kvôli nám, mňa možno vidia častejšie, ale nedá sa povedať, žeby k nám mali rôzny vzťah.
Na čom sa viete pohádať?
Naposledy sme sa pohádali asi pred desiatimi rokmi v Martine. Už si to nepamätám.
Aj keď sa nehádate, čo vám na ňom irituje?
že je taký pokojný. To ma veľmi rozčuľuje.
Čo si neodopriete?
Fajčím. Nemám problémy sedieť v kaviarni. Nemám problémy ani dať si whisky. Zvykol som si po predstavení ísť ešte do mesta, neviem okamžite odísť domov, potrebujem sa vydýchať. Tú hodinku-dve rád strávim v podniku.
A čo si dopraje brat?
Naozaj je schopný veľmi veľa hodín venovať hudbe. Narozdiel odomňa rád hráva na živo.
Ako by ste brata charakterizovali?
Je opak mňa.
Tak charakterizujte seba a potom si domyslíme, čo je opak.
Ja som pekný, on škaredý. Ja som čierny, on šedivý. (Smiech.) Nie vážne, je veľmi výnimočný, ako vie priniesť medzi ľudí pokoj. Nikdy sa nerozčuľuje, pritom má v sebe veľa humoru.
To je charakteristika. Čo z toho máte na ňom rád?
Nepamätám si, že by niekedy trieskal po stole ako ja. Irituje ma to aj to obdivujem. Raz odšoféroval tisíc kilometrov do Poľska, kde mal robiť hudbu, a tam nič nebolo pripravené. On sa otočil a bez slova išiel domov. Ja by som zaškrtil zvukára, potom umeleckého šéfa a nakoniec riaditeľa.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o bratovi z "overených zdrojov"?
Že dlho nevydrží pod vodou na jedno nadýchnutie. Inak je to dobrý chlapec, len toto nevydrží.
Chceli by ste s ním spolupracovať?
Ja s ním spolupracujem. Začali sme už na škole, ani sme sa pritom nevadili.
A autorsky? Tvorivo?
Máme to rozdelené takto. Raz poslúcha on mňa, raz ja jeho. Neviem, možno by to bolo aj autorsky zaujímavé.
Peter Mankovecký (34) vyštudoval herectvo. Momentálne ho v Činohre SND vidieť v hre Portugália, kde však zaskakuje za Dušana Cinkotu. Viac sa dnes venuje scénickej hudbe, komponovaniu, ale hovorí o sebe, že "ako inštrumentalista som slabý." Pôsobí aj ako pedagóg na VŠMU, budúci rok otvára na herectve ročník.
