vo čaká na vašu pozornosť práve v miestnosti so zapnutou "telkou", môžete si byť istí, že nevypne, ale prepne. Z Fox Kids na Kakao, odtiaľ na Filmárika a Filmušku, naspäť na Fox Kids, prípadne na ČT a... Škola "TeVehrou" pokračuje.

Ak si dnešný rodič predstavuje, že sa dá vychovať dieťa aj bez televíznej obrazovky, určite má pravdu. Všeličo sa dá zvládnuť, stačí chcieť. Ide o to, aký výsledok očakávate a aký sa nakoniec dostaví. Odborníci však dokazujú, že pre naše deti je televízia potrebná. Tvrdia, že narábanie s informáciou, ktorú prostredníctvom televízie dostávajú, sa stalo nevyhnutnou súčasťou civilizačnej orientácie.

ZAPNUTÝ GOMBÍK:

A komplex je na svete
Naši maličkí diváci už patria do tretieho tisícročia. Nie je azda potrebné pripomínať dramatický skok, aký nastal v technológiách, ktoré priamo vplývajú na životný štýl každej rodiny. Nepíše sa rok 1970, keď sa televízor pre deti začínal pôvodnou rozprávočkou, pokračoval spievankami a končil dobromyseľným večerníčkom. O týchto programoch sa deti, dnešní rodičia, príliš veľa nerozprávali, ich pozeranie či nepozeranie neovplyvňovalo status dieťaťa v partii kamarátov.
Dnešné deti nechcú sledovať to, čo bavilo ich rodičov. Bez základných informácií, čo "beží v telke", sa malý človiečik môže cítiť odstrčený od svojich rovesníkov, nerozumie ich reči a symbolom. Smolu má ten, kto nevidel napríklad posledný diel Pokémona. Nemôže sa zapojiť do živej debaty o nových príbehoch a bojových technikách, ktorým dospelí vôbec nerozumejú. Mama, ktorá Pokémona ignoruje, mu to doma nevysvetlí. A komplex je na svete.

Nie či, ale koľko
Rovnako ako dospelý, aj dieťa je vystavované silnému tlaku okolia. Dotýka sa ho stres vlastný, aj stres jeho rodičov. Televízia mu môže poskytnúť, opäť ako aj dospelým, obyčajný odpočinok. Je síce pravda, že spoločné sledovanie televíznych programov výrazne skracuje čas na komunikáciu, na druhej strane dostáva rodina rovnaké podnety, ktoré môže, ak chce, spracovať vo svoj prospech.

Zvedaví vedia viac
Vzdelávacie programy a vedomostné súťaže môžu slúžiť školákom ako nepovinné doučovanie. Je známe, že deti medzi ôsmym a jedenástym rokom života sú mimoriadne zvedavé a nové poznatky sa na ne "lepia" doslova samé. Ak má takýto zvedavec možnosť pozrieť si zaujímavý dokument o veciach, ktoré sa nedajú dostatočne dobre priblížiť ústnym podaním, ak má čas o tom, čo videl aj popremýšľať a formulovať to, zapamätá si to nadlho.
Dnes je správny výber a dávkovanie programov obyčajná zručnosť. Ako ovládanie mobilu alebo korčuľovanie. Dá sa naučiť. Prečo by ju nemohli zvládnuť aj deti?

VYPNUTÝ GOMBÍK:

Agresivita a iné pliagy
Nevyberané nadávky, násilie, bitky, nezmyselné agresivné dialógy, škaredé postavičky - aj takto vyzerajú mnohé animované filmy, ktoré, ako na potvoru, na niektorých kanáloch jednoducho prevažujú. Prirodzene, že dlhodobé sledovanie takýchto pohyblivých obrázkov, dieťa neobohacuje a ani neučí "rozpoznávať to zlé". Naopak, oberá ho o energiu, zbavuje predstavivosti, slovom - otupuje jemnú vnímavosť bezbranného tvora, ktorý je závislý na dospelých.
K tomu, aby dieťa dlhodobo pozeralo televíziu, ho vedú spravidla neradostné okolnosti, ktoré súvisia s rodinou a prostredím, v ktorom žije. Bolo by nekorektné obviňovať televízne spoločnosti z toho, čo robí s detskou psychikou sledovanie všetkých jej programov.
Existujú však ľudia, ktorí televíziu pre deti odmietajú ako celok. Zástancovia waldorfského vzdelávania si myslia, že deti by nemali poznať ani televíznu, ani počítačovú obrazovku až do času, kým neukončia svoje základné vzdelanie. Deti by podľa nich mali zbierať vlastné skúsenosti a rozvíjať si obrazotvornosť, fantáziu. Sledovanie pohyblivých obrázkov vedie k pasivite a spomalenému mysleniu. Tento postoj je logický v prípade, ak má dieťa zaneprázdených rodičov svoj vlastný, obohacujúci program. Poznáte taký model aj v živote, nielen, dajmetomu, z televíznej obrazovky? 

Mnohí odborníci však dokonca vyhlasujú, že ak chcete, aby vaše dieťa mohlo normálne vyspieť a zaradiť sa rovnocenne do spoločnosti, televízor zapnúť jednoducho musíte. A preto:
Zapíname!

Slovenská televízia.

S hrdosťou sa odvoláva na dlhú históriu svojho premysleného vysielania pre detského diváka. Tvorcovia tvrdia, že v dnešnej finančnej situácii robia, čo môžu a spomínajú na zašlé bohaté časy. Istotou však ostáva, že na jej programoch môžu samotní rodičia zaspomínať na svoje detstvo: dojemné reprízy ich neminú. Ak sa zopakuje kvalita, divák neprotestuje. Ak nie, začína surfovavanie po kanáloch... Víkendové rána na jej obrazovkách patria ako aj inde blokom kreslených rozprávok, nasledujú štúdiové relácie Bábovka, Elá Hop, a v sobotňajšej repríze Objavy Majstra N. Na Gombíka a Gombičku si musí televíziou rozmaznané dieťa počkať, až keď bude choré a nepôjde do škôlky alebo školy. V programe je len v pracovnom týždni.

Bábovka
"Sladké raňajky pre všetky deti, ktoré skoro vstávajú a pre ich rodičov, aby mohli spať, servírujú Igor a Martin," znie stručná upútavka na najobľúbenejší program nedeľného rána. Ak si uvedomíme, že hlavným bodom programu je vlastne iba hravá súťaž, jej obľúbenosť by mohla byť záhadou.
Záhada sa však vyrieši veľmi rýchlo a sama. Moderátori Igor Adamec a Martin Vanek sú sympaťáci. Na prvý pohľad si získajú detskú dôveru, nepodceňujú svojho malého diváka umelou "detičkárskou" rečou. Nehovoria hlúposti, sú zrozumiteľní a zakaždým rozosmejú. Deti si Bábovku personifikujú s milou dvojicou. Bábovkárska listáreň hovorí za všetko: na každom druhom obrázku sú Igor s Martinom. Ocukrovaná bábovka a štúdio v pozadí sú len bonusom navyše. Alebo vstupenkou do fajn spoločnosti.
Fakt, že Bábovkári nemajú príležitosť k "väčšiemu rozletu" kvôli možnostiam, presnejšie - nemožnostiam, verejnoprávnej televízie, už nikoho neprekvapuje. Ak ho spojíme s tým, že samotní moderátori sa cítia podľa vlastného vyjedrenia už "príliš dospelými" (rozumej starými) a ich tvorivý potenciál siaha od divadla GUnaGU k tvorbe relácií pre zrelé publikum, rodičom ostáva len dúfať, že ešte aspoň do konca tohto roka si naozaj môžu v nedeľu ráno bez výčitiek pospať, kým si ich deti "zabábovkujú".

Elá Hop!
Aj táto dvojica je z tých, ktorým deti radi píšu. Minulý rok napísali Ele a Hopovi (manželia Katarína Autilisová a Ľuboš Piktor), že sa im zdá byť program málo veselý. Mali pravdu. Zaujaté deti sú asi najpravdivejšími divákmi. Elá a Hop sa snažia "spamätať" a ich program postavený na drobnej divadelnej prekáračke dostáva švih. Štúdiová scéna je farebnejšia, dialógy dynamickejšie, kratšie vstupy striedajú kreslené filmy v menších intervaloch. Elá a Hop so svojím veľkým čarovným kufríkom vyhlasujú pred deťmi, že splnia ich bláznivé sny či nesplniteľné priania. Stačí, keď im deti pošlú list, v ktorom prezradia svoje želania. Elá s Hopom vraj nájdu spôsob, ako ich naplniť. Zmenia obyčajný koberec na lietajúci, priblížia Mesiac, vyjdú v ústrety každej predstave... Tak vzniká hra "na dobrú náladu", kde si dvaja divadelníci a ich hostia pred zrakmi maličkých divákov stále sľubujú priehrštie radosti, fantázie a smiechu. Občas sa im to podarí. Realista môže len konštatovať, že im za to všetci môžeme byť vďační. A má pravdu.

Gombík Gombička
Možno preto, že túto vydarenú reláciu tvorcovia poňali ako didaktickú - je to veselá, ale náučná encyklopédia pre najmenších, na obrazovkách sa objavuje len cez pracovný týždeň. Záhradníka Gombíka (Ivan Martinka) a jeho kamarátku Gombičku (Adela Pribelová) deti milujú. Možno to majú "Gombíky" o to jednoduchšie, pretože presne poznajú skupinu detí, ku ktorej sa prihovárajú. Sú to predškoláci. Ďalšou ich výhodou je, že ešte nezabudli na vlastne škôlkárske pocity. Darí sa im byť prirodzenými a texty dramaturgov a scenáristov nekazia, práve naopak - vylepšujú.

Objavy Majstra N
Pozor, milí spiaci rodičia. V sobotu predpoludním na televíznej obrazovke uvidia vaše deti okrem strašidelných rozprávok na Fox Kids aj Majstra N. Je to zaslúžilý televízny tvorca Jozef Nodžák, ktorý v tomto roku získal prestížnu cenu Osobnosť televíznej obrazovky práve za svoje Objavy... ako najlepší moderátor detských a mládežníckych programov. Hlasy posielali televízni diváci. Teda deti a dospelí, ktorí sa s jeho pokusmi, kúzlami a rozjareným prejavom osamelého vtipkára - stretávajú v pondelok popoludní a v repríze v sobotu.

Markíza

Markíza nesklame. Za zviditeľnenie svojej markizáckej profesionality považuje aj snahu vychovať vlastného zatiaľ maličkého a v ďalekej budúcnosti oddaného diváka. Školí ho rozumieť zábave dospelých. A tak tu máme

Kakao
Vzniklo pred tromi rokmi, v tom čase si ho takmer okamžite obľúbili aj deti, aj dospelí. Nič čudné. Na obrazovke Markízy sme videli tváre súčasných Bábovkárov - Igora Adamca a Martina Vaneka.
Už viac ako rok však Kakao uvádza iná partia, tentokrát z Trnavského divadla - režisér Ivan Blahút a herec Michal Rovňák. Spolu s nimi sa zmenila aj samotná relácia. Opäť nič čudné. Pôvodné Kakao mali terajší Bábovkári na starosti aj autorsky.
To dnešné je zmes didaktiky, nudy, kreslených filmov, občasnej a akoby nechcenej zábavy. Štúdio presýtene kontrastnou farebnosťou dopĺňajú zámerne nelogické kostýmy unavených moderátorov, ktorých aj tak vidno len do polky stehien. Roztrieštenú pozornosť môže divák sústrediť iba ak na ich tváre, ale nestojí to za to. Možno to robí špeciálne osvetlenie, ale výrazy oboch nie a nie zvrúcnieť.
Kakao a nedeľná Kakaovízia vo svojej štruktúre kopírujú vysielanie pre dospelých. Bloky animovaných rozprávok striedajú bloky zábavy, napodobňujúce večerné relácie:
Kakaoautomat - skúšanie detičiek, či sledovali predchádzajúcu kreslenú rozprávku. (Príprava na súťaže, postavené na kontrole sledovania mediálnych produktov.)
Kakaofór - grotesky. (Občas aj pôvodné fóriky.)
Kakao plus - publicistika pre školákov. (Scenár z pera pedagogických pracovníkov.)
Kakaošou -  súťaž. (Nič pre predškolákov. Behajú po byte a dožadujú sa rozprávky.)
Kakaoslávici - karaoke. Hit pre maličké dievčatká, ktoré sa doma hrajú s bárbinami. (Príprava na Slávikov na ulici.)
Kakaokúzlo - kurz odhaľovania utajeného s kúzelníkom Máriom.
Kakaobonbón - zásady slušného správania. Kurz. (Možno sympatická snaha pripraviť budúcich návštevníkov markizáckeho Fayn Clubu.)
Reklama - slovenské prvenstvo zaujala Markíza v tom, ako príťažlivo približuje deťom reklamné bloky. Moderátori Ivan a Michal ohlásia každý takýto vstup, láskavo a zároveň hypnotizujúco pozrú do kamery a vyzvú malého televízneho diváka k zvýšenej pozornosti. "Nech sa páči. Deti, dávajte pozor. Je tu reklama!" A tak lentilky, hračky a jogurty sa stávajú prirodzenou a rovnocennou súčasťou vysielania rozprávok, súťaží a poučných výletov - napríklad do múzea Ľudovíta Štúra.
Keď sa rodičia konečne zobudia, ani nevedia prečo, utekajú nakupovať. Lentilky, hračky, jogurty...

Česká televízia
Pre nejedného dospelého slovenského diváka je existencia Českej televízie a možnosť pozerať jej programy radostnou alternatívou. Deti sú rezervovanejšie. Jazyková bariéra sa prehlbuje. Napriek tomu, ak dieťa zvládne Joj a Fox Kids, vysielaný po česky, zvládne aj programy ČT. A tak v nedeľu ráno môže prepnúť aj na dvojhodinovú reláciu s názvom

Pohádková puda
Bloky kreslených rozprávok zo zásob ešte federálnej televízie, nezničiteľnú animovanú klasiku aj novšie filmy, striedajú vstupy bábkových postavičiek Péráka (vankúšik), Duchny (perinka) a Gemínka (škriatok) s moderátorom Michalom a jeho kamarátkou Martinou. Ich rozprávanie je vtipné, láskavé a nenásilné. Žiaľ, máloktoré slovenské dieťa stojí o nezrozumiteľné "povídání". Rozprávky však "za to stoja". Na programe je zaujímavé to, ako ho vnímajú pôvodní adresáti - české deti. Tie sú nadšené. Páči sa mi spôsob rozhovorov, ktoré aktívni tvorcovia radi prenášajú aj na internet a chatujú prostredníctvom dospelých s tými najmenšími:
z aprílového chatu na Pude:
Otázka: ahoj Péráku! posíláme pozdrav z Doloplaz. jak se máš?
Odpoveď: Já se snad zblázním! Jestli něco miluju tak Doloplazy. Vyrůstal jsem tam v gauči starosty a neznám lepší místo. Asi přijedu... Moc tě pozdravuju a celý Doloplazy taky! Váš Pérák z Doloplaz (i Duchna, ten je ze sousední vsi)

Kostičky
Program podobný Gombíku a Gombičke si deti môžu zapnúť iba cez týždeň - v utorok o 16.05 a v repríze v stredu o 8.40 na ČT1. Klaun Kostkáč sprevádza deti svetom dospelých pomocou hier, pesničiek, riekaniek a vydarenej kombinácie animácie a hraného filmu. Sám klaun sa nápadito a nečakane premieňa zo živého herca na kreslenú postavičku a naopak - ako rozprávkový Pán Tau. Malí diváci sa prijateľnou formou dozvedajú rôznorodé informácie o remeslách, ekológii, materiáloch, zvieratkách, rastlinách, základoch společenského správania, dopravných pravidlách...
Klauna Kostkáče hrá René Krupanský, ktorý zložil hudbu k seriálu, nahral ju a s deťmi naspieval.

Kouzelná školka
Takáto polhodinka rozprávania, pesničiek, rozprávok, cvičenia a zábavy pre najmenších na slovenských obrazovkách naozaj chýba. Kým české dieťa, keď príde zo škôlky a zapne si televíziu, natrafí na túto milú reláciu, maličký Slovák zas prepína a prepína... Ak natrafí v pondelok, stredu a štvrtok o 16.05 na ČT1 a neodradí ho čeština, rodič môže byť spokojný. Nie je to strata času.
Moderátori sa striedajú a ukazuje sa, že to vôbec neprekáža. Sú si rovnocenní a každého je za čo mať rád. A tak sa deťom vždy inak a osobitne prihovárajú Michal Nesvadba, Magda Reifová, Dáda Patrasová a čarovná babička Libuška Havelková. Spája ich nechápavý, a preto stále sa pýtajúci škriatok František. Otázky sú veľakrát dôležitejšie ako samotné odpovede, deti to vedia, a tak v škriatkovi nachádzajú svojho "parťáka".
Babička Libuška si volá hostí z rozprávok - vodníkov, kráľov, ježibaby, princezné...
Magda balí kufre a vyráža do sveta, aby deti poznali cudzie kraje...
Dáda a jej verní spoločníci drozd Oskar a drozdica Klára majú radi pesničky...
Michal sa delí s deťmi o svoje veselé zážitky...

Tak vedia, či nevedia?

Je víkendové ráno. Dieťa sa pýta: "Už je sobota? Nepôjdem do škôlky?" Školák sa už nič nepýta, vie, že má voľno. Čo s ním? "Hurá! Môžem si pozrieť rozprávku v telke!", počujú rodičia, na ktorých rozhodnutí závisí (alebo nezávisí?), či si naozaj niečo pozrú, ako dlho a kedy...
Vedia otec a mama, aké sú ranné programy, ktoré pozerajú ich dietky?

Verona Šikulová, spisovateľka, syn Vincko (5)
Vincka pri sledovaní televízie dosť obmedzujem. Keby to záviselo od neho, pozeral by všetko. Je veľmi vďačným konzumentom televízneho vysielania v akejkoľvek podobe a jazyku. On má alergiu na peľ a ja na zahraničné animované seriály. Ja bojujem s tou jeho Zyrtekom a on s tou mojou…, no, niekedy uháda čosi z Disneyoviek… Náš dom je v Modre taký učupený, že nemáme káblovku, takže ani Kouzelná školka, ani Kostičky… Bábovku neľúbime, ani Kakao, keď sa zabudneme a "ochutnáme", obaja onedlho zistíme, že nám nechutí. Zavše si pozrieme Elu a Hopa. Staré rozprávky si z reminiscencie pozriem rada aj ja, tie novšie nepoznám. Nechcem, aby Vinco pozeral hocičo, a tak z času na čas zastupujem napríklad Majstra N pexesom či Čiernym Petrom, alebo staviam z lega hrad...

Zuzana Fialová, herečka, syn Dávid (5)
Každé dieťa pracujúcej matky pozná sobotnú programovú štruktúru vysielania STV pre deti, aj keby rovno nemalo záujem. Alebo nie? (Smiech.) Našim favoritom je Elá Hop v nedeľu a v týždni má druhé miesto Gombík a Gombička. Dávid si ich vybral sám, ale čo sa týka mňa, myslím si, že mi je Elá Hop blízka, pretože svoj program poňali autori akosi divadelne. Chlapec z Gombíka je zas ideálny typ moderátora pre deti. Obidva programy sú zvlášť vydarené a touto cestou ďakujem tvorcom za pár hodín dopoludňajšieho spánku.
Na Českej televízii pozeráme Kouzelnou školku, takýto typ relácie chýba na slovenských kanáloch.

Szidi Tobiász, herečka, syn Krištof (6)
Môj syn väčšinou sleduje Fox Kids, aj keď animované rozprávky, ktoré bežia na tomto kanáli naozaj nie sú bohvieaké. Snažím sa brániť mu pozerať sa na agresívne "rozprávky", aj keď sú len nakreslené. Uznávam Bábovku. Nemám rada takých detských moderátorov, ktorí podceňujú detského diváka. Bábovkari takí nie sú. Kakao už takmer vôbec nepozeráme, nemá takú úroveň, ako voľakedy.

Ady Hajdu, herec, syn Roman (4) a dcéra Dominika (9)
Moje deti pozerajú ráno cez víkend televíziu, pretože musia (smiech). To sú jediné rána, kedy sa môžeme vyspať a my máme veľmi dobré deti, ktoré nás nechajú spinkať, až kým nevstaneme. A preto si môžu pozerať ráno všetky rozprávky a všetky detské programy. Viem len, že keď už začne veľký rachot a krik, tak rozprávky skončili. Samotné programy nemajú vraj vytipované, oni najradšej prepínajú.

Matej Landl, herec, syn Jakub (9)
Detské víkendové relácie, prirodzene, poznám. Páči sa nám Bábovka, je to milý program. Zapínam Jakubovi aj Českú televíziu, ani nie tak kvôli rozprávkam, ako kvôli jazyku. Naše deti už majú problém spontánne rozumieť češtine, a české deti už takmer vôbec nerozumejú slovenčine. Na môj vkus Jakub pozerá televíziu až priveľa. Veľakrát cez víkend, keď sa zobudím, on už má zapnutú telku, čo mi vôbec nevyhovuje. Snažím sa to korigovať tým, že cez deň si urobíme nejaký aktívny program, pri ktorom televízia nemá miesto.