„My o ich použití nevieme nič,“ povedal kardiológ Štefan Farský z Martina, ktorý sa špecializuje na prevenciu a je aj členom riadiaceho výboru projektu. Hovorí, že pred štyrmi rokmi patril medzi tých, čo oslovili kanadského lekára slovenského pôvodu doktora Fodora z Ottawy. Rozhodli sa vtedy preniesť kanadský projekt zdravých potravín aj k nám.

Podľa Farského slovenskí kardiológovia boli projektom nadšení. „Naša predstava bola urobiť to podľa modelu bežného v zahraničí – vždy to robia mimovládne inštitúcie, lebo im je prirodzená túžba presadiť svoje veci. U nás si projekt privlastnil Štátny zdravotný ústav. Stal sa z toho štátny projekt a stratilo sa to zdravé nadšenie. Kampaň pre verejnosť sa úplne zanedbala.“

Podľa informácie Štátneho zdravotného ústavu sa za 4,5 milióna korún kúpili dva drahé laboratórne prístroje na analýzy potravín, za 1,5 milióna sa prístrojmi doplnili laboratóriá hygienikov v krajoch, milióny šli na softvérové vybavenie.

„Bol záujem, aby sa štátne laboratóriá dostali na úroveň, keď budú schopné robiť analýzy uznávané aj aj v zahraničí,“ povedala Katarína Chudíková z ústavu. Ďalšie peniaze šli podľa nej na semináre pre výrobcov, na propagačné tlačoviny v poradniach zdravia a platiť sa budú ešte menšie kampane v obchodných reťazcoch.

Podľa hlavného hygienika Ivana Rovného doteraz laboratóriá skúmali, či v potravinách nie sú zakázané látky. Tento projekt ich prácu zmenil – hygienici budú musieť zisťovať, či potravinové výrobky naozaj obsahujú to, čo píšu ich výrobcovia na etiketách. (ru)

(počet úmrtí na 100-tisíc obyvateľov)

Francúzsko 34,1

Taliansko 43,9

Španielsko 44,8

Švédsko 46,9

Holandsko 50,5

Portugalsko 52,5

Nemecko 56,0

Grécko 58,9

Rakúsko 60,6

V. Británia 63,8

Slovinsko 66,8

Fínsko 69,2

Albánsko 69,5

Česko 95,6

Chorvátsko 98,9

Slovensko 126

Poľsko 127

Maďarsko 153

Rumunsko 169

Bulharsko 185