jšie údaje o rómskej populácii na Slovensku – o rodinných vzoroch a životnom štýle, postojoch ku vzdelaniu, zdravotnom stave, životnej úrovni, o vzťahoch k majorite a politickej participácii a reprezentácii.

Rómovia – asi 8 % potenciálnych voličov

Rómovia tvoria približne 8 % občanov Slovenskej republiky, čo je nezanedbateľná skupina potenciálnych voličov. Do parlamentných volieb zostáva päť mesiacov, a preto by mnohé politické strany malo zaujímať, ako Rómovia vnímajú reprezentovanie svojich záujmov vo verejnej sfére. Hoci väčšina politikov považuje Rómov za politicky málo aktívnych voličov, výskum IVO preukázal, že účasť Rómov bola v posledných parlamentných voľbách iba o niečo nižšia než celková účasť občanov Slovenska. 68 % respondentov, ktorí boli v roku 1998 oprávnení voliť, vo výskume IVO uviedlo, že sa zúčastnili parlamentných volieb, zatiaľ čo celková účasť v parlamentných voľbách dosiahla 84 %.

Pripomeňme si, ako volili Rómovia v parlamentných voľbách v roku 1998. Presné čísla sa dajú zistiť iba veľmi ťažko, pretože žiadne štatistiky neuvádzajú národnosť voličov, výlučne rómskych obcí je na Slovensku veľmi málo a žiadna rómska politická strana vo voľbách samostatne nekandidovala. Veľmi zjednodušene možno konštatovať, že Rómovia na Slovensku volili v parlamentných voľbách predovšetkým HZDS a SDK, na území južného Slovenska najmä SMK. Zásadné rozdiely vo výsledkoch volieb vo väčšinovo rómskych obciach napovedajú, že Rómovia sú „vďační voliči“ a predvolebná kampaň medzi nimi môže byť veľmi produktívna.

Súčasná dôvera Rómov v politické strany je výrazne nižšia ako ukazovateľ volebnej účasti z roku 1998. Z celého súboru respondentov len 37 % v novembri 2001 dôverovalo nejakej parlamentnej politickej strane.

HZDS najdôveryhodnejšie

Najväčšiu dôveru medzi Rómami, ktorí vôbec nejakej politickej strane dôverujú, zaznamenalo HZDS (69 %), výrazne zaostáva SMK (8 %) a SDKÚ (6 %). Výskum nezisťoval príčiny takého výrazného preferovania HZDS zo strany Rómov, je možné vysloviť iba niekoľko hypotéz. Prvou z nich je, že Rómovia kriticky hodnotia vládu premiéra Dzurindu, pretože práve počas jej funkčného obdobia (od 1. júla 2000) sa začala uplatňovať novela zákona o sociálnej pomoci, ktorá sa dotkla všetkých nezamestnaných, evidovaných na úrade práce viac ako 24 mesiacov – dávka sociálnej pomoci sa im skrátila na polovicu. Keďže väčšina dlhodobo nezamestnaných v Slovenskej republike sú Rómovia, novela zákona sa veľmi nepriaznivo odzrkadlila na životnej úrovni rómskych komunít žijúcich v osadách. Druhou hypotézou je ocenenie komplexnejšej práce regionálnych štruktúr HZDS s Rómami v porovnaní s ostatnými politickými stranami. A nakoniec, možno uvažovať aj o akceptácii technokratického prístupu HZDS k rómskej problematike zameraného prevažne na zlepšovanie infraštruktúry rómskych sídiel.

Napriek dominancii HZDS vo všetkých okresoch boli zaznamenané aj isté regionálne rozdiely. SMK dôveruje časť respondentov najmä v okresoch Rimavská Sobota, Rožňava a Trebišov. Tieto údaje zároveň naznačujú, že práve v rámci rómskeho elektorátu existuje veľký priestor pre aktivitu politických strán počas predvolebnej kampane, pretože žiadnej politickej strane nedôveruje až 63 % respondentov. Skúsenosti z predvolebnej kampane v roku 1998 napovedajú, že priazeň Rómov môže získať predovšetkým tá politická strana, ktorá preukáže schopnosť okamžite a veľmi konkrétne pomôcť v núdzi, bez ohľadu na jej ideovú orientáciu alebo volebný program. V čase, keď boli rómske osady v Jarovniciach a Svinej zasiahnuté rozsiahlymi záplavami, poslal Mikuláš Dzurinda, v tom čase volebný líder SDK, autobus a personál volebného štábu SDK na pomoc postihnutým obyvateľom regiónu spolu so zásobami zemiakov. Následne zaznamenala SDK v týchto obciach nadštandardný volebný výsledok.

Štát, komunita a záujmy Rómov

Pri opise toho, ako Rómovia vnímajú reprezentovanie svojich záujmov vo verejnej sfére, by sme mali odlíšiť jej jednotlivé úrovne. Vo všeobecnosti záujmy občanov nie sú obhajované iba na celoštátnej úrovni, ale aj na regionálnej a lokálnej úrovni. Špecifickú dôležitosť môžeme pripísať predovšetkým obhajovaniu záujmov na úrovni komunity, ktorá predstavuje ich bezprostredné okolie v mieste bydliska. Iba približne 6 % respondentov výskumu IVO uviedlo, že ich záujmy sú dostatočne reprezentované na celoštátnej úrovni, celkovo je dôvera obyvateľov Slovenska v tieto inštitúcie podľa výskumu ÚVVM z decembra 2001 vyššia – parlamentu dôveruje 19 % a vláde 24 % respondentov. V prípade miestnej samosprávy to deklarovalo 23 % Rómov oproti 53 % všetkých obyvateľov SR a v prípade komunitnej úrovne až 28 % Rómov.

Čo Rómovia chápu pod reprezentovaním svojich záujmov? Ide predovšetkým o bezprostredné vyriešenie ich každodenných problémov súvisiacich najmä s ich sociálnou situáciou. Rómovia sa často stretávajú s tým, že problém nedostatočného príjmu, zabezpečenia obživy a kvality bývania sa im nedarí efektívne riešiť na inej úrovni, než na úrovni komunity.

Pri konkretizácii dôveryhodnosti aktérov poskytujúcich podporu sa potvrdila rozličná miera dôvery Rómov voči jednotlivým aktérom. Ako znázorňuje graf číslo 2, najnižšou dôverou sa vyznačuje vláda (7 %) a bohatí Rómovia (9 %), nasledujú nerómske mimovládne organizácie (11 %), rómske mimovládne organizácie (12 %), rómske politické strany (14 %) a zahraniční donori (15 %). Naopak, Rómovia pri obhajovaní svojich záujmov, najviac dôverujú svojim priateľom a susedom spomedzi Rómov (67 %), za ktorými nasledujú ich susedia a priatelia z majority (46 %) a neformálni rómski lídri (27 %).

Skutočnosť, že Rómovia sa môžu spoľahnúť predovšetkým na svojich priateľov a susedov, či už spomedzi Rómov alebo majoritného obyvateľstva, dokazuje, že často jedinou, spoľahlivou stratégiou riešenia problémov je pomoc ich bezprostredného okolia, komunity, v ktorej žijú. Tieto odpovede Rómov zároveň naznačujú, že sociálny dištanc Rómov voči majorite je menší ako dištanc majority voči Rómom. Zistenia o charaktere vzájomných vzťahov takisto ukazujú, že sociálne napätie medzi majoritou a rómskou menšinou nie je také vyhrotené, ako ho reflektuje verejná mienka.

V tradičných rómskych komunitách zohrával významnú úlohu vajda (neformálny rómsky líder). Rómovia jeho postavenie naďalej rešpektujú, napriek tomu, že dôležitosť jeho roly v súčasnosti klesá. Nie je však možné presne identifikovať, ako samotní Rómovia vnímajú jeho úlohu v komunite – môže sa za ním skrývať neformálna autorita, ale napríklad aj úžerník.

Vyššiu dôveryhodnosť zahraničných donorov v porovnaní s mimovládnymi organizáciami, či už rómskymi alebo nerómskymi, možno zdôvodniť tým, že ich Rómovia vnímajú ako zástupcov prosperujúcich krajín so zreteľným záujmom riešiť ich sociálnu situáciu. Rómovia zatiaľ nereflektujú rómske a nerómske mimovládne organizácie ako dôveryhodných aktérov. Dôvodom môže byť nejasnosť samotného pojmu mimovládna organizácia u Rómov, ako aj nedostatočne zreteľný vplyv na sociálnu situáciu Rómov. Pozitívnym príkladom efektívnej a viditeľnej mimovládnej organizácie je Roma Gemer, ktorá pôsobí medziiným v okrese Rožňava, dôveruje jej až 16 % respondentov z tohto okresu.

Volili by Rómovia Rómov?

Rómovia nereflektujú svoju politickú reprezentáciu ako dôveryhodnú – iba 15 % respondentov výskumu IVO uviedlo, že dôveruje nejakej rómskej politickej strane. Dôvody tohto stavu možno nájsť v nejednotnosti a neprehľadnosti rómskej politickej scény, v neustálom štiepení politického spektra a v ich konfliktných vzťahoch. Spomedzi tých respondentov, ktorí dôverujú nejakej rómskej politickej strane (15 %), dosahuje najväčšiu dôveru (70 %) Rómska občianska iniciatíva (ROI), kým druhou najdôveryhodnejšou stranou je Rómska iniciatíva Slovenska (RIS), ktorej dôveru prejavilo 21 % respondentov.

Jednou z otázok výskumu IVO bolo takisto, aké známe rómske osobnosti samotní Rómovia poznajú. Respondenti častejšie uvádzali známe rómske osobnosti z oblasti kultúry ako napríklad Věra Bílá, Ján Berky Mrenica, než rómske politické osobnosti.

Najznámejšou rómskou osobnosťou sa podľa výskumu ukázal Alexander Patkoló, predseda RIS. Tento výsledok mohla ovplyvniť skutočnosť, že v čase konania výskumu sa zúčastnil na diskusno-publicistickej relácii televízie Markíza Sito, ktorá bola Rómami veľmi sledovaná. Zaujímavosťou výskumu IVO ostáva, že na štvrtom mieste sa medzi rómskymi politickými osobnosťami umiestnil Mikuláš Dzurinda.

Rómovia sú významnou skupinou voličov a ich hlasy môžu zasiahnuť do výsledku parlamentných volieb 2002. Mnohé politické strany majú ešte veľa možností, ako osloviť týchto voličov. Je treba zopakovať – Rómovia sa ako voliči vedia odvďačiť politikom, ktorí si ich problémy všímajú a sú ochotní ich riešiť.

Pod vedením analytika IVO Michala Vašečku spracovali Martina Holecová, Elena Kriglerová, Peter Puliš a Jana Rybová.