PRAHA – Vývoj v bývalých socialistických krajinách po roku 1989 ukázal, že v hodnotení svojej ekonomickej situácie sa občania krajín združenia V 4 napriek podobným východiskovým podmienkam líšia. Spomedzi obyvateľov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska majú najväčšie obavy z ďalšieho vývoja ekonomickej situácie krajiny i svojho vlastného materiálneho zabezpečenia Slováci.

V rámci projektu CEORG prebehol v januári v bývalých socialistických krajinách prieskum, ktorý mapoval ekonomickú situáciu štátu a materiálne podmienky obyvateľov. Do projektu sa zapojili agentúry FOCUS (SR), CVVM (ČR), CBOS (Poľsko) a TÁRKI (Maďarsko).

Prieskum ukázal, že ekonomiku vlastného štátu aj vlastnej peňaženky vnímajú s obavami predovšetkým Slováci. V odpovedi na otázku, či súčasnú ekonomickú situáciu svojej krajiny považujete za dobrú, odpovedali kladne len 2 percentá Slovákov. Čechov bolo 15 percent, Maďarov 12 percent. Negatívne hodnotenie vyslovilo 72 percent obyvateľov Slovenska, ale len 36 percent Čechov a 28 percent Maďarov. V rozšírenosti obáv sa Slovensku podobalo len Poľsko, kde tri štvrtiny opýtaných nepovažujú ekonomiku Poľska za dobrú.

Pri pohľade do budúcnosti zaujímajú Slováci ďalšie prvenstvo: 40 percent má z ekonomického vývoja krajiny v budúcom roku obavy. U našich susedov tento podiel ani v jednom prípade neprekročil 30 percent, v Maďarsku takéto obavy vyslovilo len 9 percent ľudí. Optimistický pohľad na budúcnosť ekonomiky štátu má osem percent Slovákov, ale až štvrtina Čechov a takmer tretina Poliakov. Väčšina obyvateľov štyroch stredoeurópskych krajín však neočakáva žiadne prevratné zmeny, iba stagnáciu.

Podobne vyzerá rozloženie názorov aj vo vzťahu k ekonomickej situácii opýtaných. V hodnotení svojich vlastných materiálnych podmienok vyslovilo spokojnosť 16 percent Slovákov; kým v ČR má tento názor 28 percent, v Poľsku 23 percent a v Maďarsku 10 percent. Nespokojní sú najmä Slováci (37 percent) a Poliaci (34 percent).

V horizonte jedného roka verejnosť sledovaných krajín výraznejšie zmeny materiálnej situácie neočakáva. Na Slovensku si to myslí 46 percent ľudí, v Česku 50 percent a v Poľsku a Maďarsku viac ako polovica.

Prieskum ukázal, že viac rovnakých názorov zastávajú obyvatelia Slovenska a Poľska na jednej strane, a Česka a Maďarska na strane druhej. U Slovákov a Čechov sú tieto rozdiely vzhľadom na minulosť v spoločnom štáte o to pozoruhodnejšie.

Autor: KAMILA PEŠEKOVÁ