„Koňa som mala odmalička. Bol pre mňa ako druhý bicykel, jazdila som na ňom úplne všade až do dvanástich rokov. Keď som vyrástla, dostala som väčšiu kobylu. Mám ju už niekoľko rokov,“ hovorí gymnazistka zo záhoráckej obce Láb Mária Kovárová. Starať sa o kaňa nie je podľa nej ľahké: „Chovatelia môžu byť len ľudia, ktorí koňom obetujú celý život. Keď som chodila na základnú školu, tak som išla najprv o šiestej s otcom nakosiť trávu a potom s koňom von a až potom do školy. Popoludní sme chodili na polia sušiť seno.“ (rf)