BRATISLAVA – Postup francúzskeho nacionalistu Jean-Marie Le Pena do druhého kola prezidentských volieb vo Francúzsku môže mať podľa politológov vplyv aj na politickú scénu v strednej Európe. „Posilní aj sebavedomie stredoeurópskych nacionalistických a krajne pravicových strán,“ hovorí politológ Miroslav Mareš z Medzinárodného politologického ústavu v Brne.
Nacionalistické strany v strednej Európe prežívali v poslednom období krízu – na Slovensku sa rozštiepila SNS, v Maďarsku sa strana MIÉP Istvána Csurku nedostala do parlamentu, v Čechách je krajná pravica rozdrobená a zdiskreditovaná. „Tieto strany boli na ústupe. Le Penov úspech pre ne znamená argument proti tým, ktorí ich budú chcieť vytlačiť na okraj. Môžu ukázať: pozrite, aj inde sú takí ako my úspešní, aj v západoeurópskych krajinách majú takéto strany, aj tam ich obyčajní ľudia volia,“ hovorí Mareš.
Postup Le Pena do druhého kola prezidentských volieb včera líder Pravej SNS Ján Slota privítal s nadšením. Slota je dávnym prívržencom Le Pena a jeho Národného frontu, v roku 1997 ho pozval na návštevu. Slotova nástupkyňa Anna Malíková kontakty s Le Penom prerušila a v zahraničí sa skôr orientovala na ďalšieho západoeurópskeho pravicového politika – vodcu talianskej Alleanza Nationale.
Tvrdé jadro prívržencov
Nacionalistické a pravicové strany sa podľa expertov môžu spoliehať na svoje tvrdé jadro prívržencov, ktorí volia disciplinovane. „Je to podobné ako v prípade iných volieb, Le Penovi voliči boli najdisciplinovanejší,“ povedal pre agentúru Sita analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Podľa neho sa potvrdili výsledky mnohých prieskumov, že priaznivci strán podobných Národnému frontu sú najlepšími voličmi, lebo „takíto ľudia sú presvedčení, že musia ísť voliť a idú voliť“.
Samotné „tvrdé jadro“ by však ani nízkej účasti ostatných voličov Le Penovi na úspech nestačilo. Svojimi sľubmi o znížení kriminality a otvorenou nevraživosťou voči prisťahovalcom dokázal získať priaznivcov aj z iných táborov.
Podľa politológa Miroslava Mareša je to často pozorovaný úkaz pri krajne pravicových stranách. „Dokážu využiť protestný potenciál – získať skupinu voličov, ktorí sú výrazne nespokojní s pôsobením tradičných strán. Vystupujú ako jediná alternatíva voči etablovanému systému,“ povedal Mareš.
Podobný model SNS
Podobný model sa dá pozorovať aj na Slovensku. Ako uvádza sociológ Vladimír Krivý v štúdii Krajina v pohybe (IVO, 2001), práve SNS sa v deväťdesiatych rokoch zo všetkých politických strán vyznačovala vysokým prílevom a zároveň vysokým odlevom voličov. „Medzi priaznivcami SNS v roku 2000 boli až dve tretiny tých, ktorí ich v roku 1992 a 1994 nevolili. Rady priaznivcov SNS sa intenzívne obmieňajú,“ uvádza Krivý.
Stranu po voľbách opúšťa pomerne veľa priaznivcov, približne rovnako ich však pred nasledujúcimi voľbami prichádza. To jej až do rozštiepenia zabezpečovalo pomerne stabilné postavenie na politickej scéne.
Na tento trend poukazuje aj zloženie voličov SNS. Ide prevažne o mužskú stranu, a pomene mladú – až dve tretiny prívržencov sú ľudia do 44 rokov. Nadpriemerný je podiel kvalifikovaných robotníkov a nezamestnaných. Sami seba v prieskumoch definujú ako „skôr pravicových,“ ich socioekonomické názory sú však ľavicové. Takáto skupina je náchylná radikalizácii.
Xenofóbiu voči Arabom a ďalším prisťahovalcom, ktorou sa vyznačuje Le Pen, nahrádza v rétorike pravicových a nacionalistických strán strednej Európy xenofóbia voči vnútornému nepriateľovi – Rómom, a voči susedom – v prípade Slovenska voči Maďarom.
Spoločnou črtou je volanie po poriadku, ktorý treba zabezpečiť pevnou až autoritatívnou vládou. Rovnako ako západné nacionalistické strany aj obidve slovenské SNS vyjadrujú otvorene nevraživosť voči USA a Izraelu.
BARBORA TANCEROVÁ
