Skoro každá krajina za posledných dvadsať rokov prešla veľkými zoškrtávaniami rozpočtu. Silne sa obmedzilo aj financovanie školstva. Podľa ekonóma, člena INEKO a SGI MIROSLAVA BEBLAVÉHO sa tieto krajiny od seba líšia najmä tým, „do akej miery uvoľnili školám opasky“ – či vymysleli systém, ktorý ich motivuje získavať peniaze inak.

Treba našim školám „uvoľniť opasky“?

„Tam, kde ich neuvoľnili, napríklad vo Veľkej Británii, sa už niekoľko rokov vedú tvrdé diskusie o tom, že ich univerzity už nie sú schopné konkurovať napríklad Harvardu. Ak štát nevymyslel, alebo nevie vymyslieť systém, aby školy mohli získavať peniaze aj inak ako od štátu, budú upadať.“

Do budúcnosti teda aj u nás platí – školy sa musia naučiť zarábať peniaze, lebo inak môžu svoju činnosť ukončiť?

„To je jasné. To, čo štát dáva a bude dávať na školstvo, je málo na to, aby kvalitne fungovalo. Ak školy budú chcieť byť kvalitné, mať medzinárodnú úroveň a nielen poskytovať štandard na hranici akreditačného minima, jednoznačne musia niečo robiť. Veď dnes 80 percent nákladov vysokých škôl tvoria mzdy – takže na nič iné nedávajú peniaze. Ak školy nevyužijú slobodu, ktorú teraz získali, budú stále chudobné, budú stagnovať. A to sa bude odrážať aj na kvalite vzdelávania.“

Čo myslíte pod pojmom získaná sloboda?

„Od 1. apríla začal fungovať nový vysokoškolský zákon a do konca roka sa má majetok, ktorý vysoké školy spravujú, na ne previesť. Potom s ním budú slobodne narábať, podnikať. Všetky peniaze, ktoré zarobia, si aj nechajú. Budú ich môcť používať aj na štipendiá, obnovu majetku, zvýšenie miezd. Bude na škole, na čo zarobené peniaze použije.“

Nebudú môcť školy túto slobodu zneužiť?

„V zákone sú na to obmedzenia.“

V čom vidíte možnosti vysokých škôl privyrobiť si?

„Predpokladám dve možnosti – využitie majetku formou prenájmu a ďalšie vzdelávanie. Od rekvalifikácií pre nezamestnaných, cez kurzy, večerné školy. O niektoré odbory bude asi menší záujem, napríklad o chémiu či fyziku, ale dá sa to skombinovať. Väčšina škôl má niečo, čo môže ponúknuť.“

Ako je to so základnými a strednými školami? Aj tie si už môžu od 1. januára svoje príjmy nechať.

„Máte pravdu. Doteraz to boli rozpočtové organizácie, s výnimkou SOU, čiže svoje príjmy museli odvádzať štátu. Nový zákon im trochu rozviaže ruky. Už nebudú musieť zakladať nadácie a všelijako do nich prelievať peniaze. Všetky príjmy si môžu ponechať. Od 1. júla navyše prechádzajú základné a stredné školy pod obce a krajské úrady a využitie školy bude lepšie koordinované. Bude vecou obce, či tam poobede urobí krúžky, alebo zriadi počítačovú kaviareň. Vidím len jediný problém.“

Aký?

„Decentralizácia sa robí bez kontrolných mechanizmov. Nie je toho veľa, čo chráni školy pred zneužívaním tohto procesu. Zabránilo sa napríklad predávaniu budov, ale iné kontrolné mechanizmy sa neurobili. Sloboda znamená aj možnosť zneužitia. Takže ľudia, najmä rodičia, by mali dozerať na to, čo sa v školách deje. Na jednej strane by mali podporiť riaditeľa, keď sa snaží robiť kroky k tomu, aby škola mala viac peňazí, a na strane druhej kontrolovať, či sa ľudia v obci nesnažia školu a jej majetok využívať vo svoj prospech.“

Decentralizácia znamená, že školy už nebudú štátne a nebudú sa môcť spoliehať na to, že ich dlhy zaplatí štát. Čo ak škola dlhy znovu urobí?

„Obec alebo samosprávny kraj môžu rozhodnúť, či ich za školu uhradí, alebo nie. Doteraz mali školy mäkké rozpočtové obmedzenie – ak prečerpali rozpočet, nič sa nestalo, vždy sa to nejako uhralo. A pretože ich vlastnil štát, mohol i niečo urobiť – napríklad pritlačil na energetické podniky, ktoré vlastnil. Ale Slovenský plynárenský priemysel je už sprivatizovaný a štát už nebude vlastniť školy. Vytvára sa normálny systém. Ak školy dlhy neuhradia, tak ich odpoja a môžu im exekuovať majetok. To je tvrdé rozpočtové obmedzenie.“

Myslíte si, že riaditelia škôl slobodu získavať peniaze využijú?

„Nedá sa to zovšeobecniť. Celé, čo nám sloboda umožňuje, je, že dáva slobodu tým, ktorí chcú a vedia. Žiadna sloboda nevie prinútiť tých, ktorí nechcú alebo nevedia, aby niečo urobili.“

SOŇA REBROVÁ