Francúzov prebral šokujúci výsledok volieb z apatie, do ktorej upadli počas predvolebnej kampane. O polnoci zaplnili tisíce ľudí kruhové Námestie Bastille, bulvár až po Námestie Republiky aj okolité ulice. V ďalších veľkých mestách Lyone, Štrasburgu, Marseille a Toulouse dav kričal: „My všetci sme deťmi imigrantov.“
Francúzi sa hanbili za Le Pena, hanbili sa aj za tri milióny jeho voličov a hnevali sa na bezzubú francúzsku politiku, ktorá xenofóbnemu Le Penovi nahrávala.
Na Námestí Bastille sa zišiel dav všetkých národností a vekových kategórií. Židia a Arabi spolu. Všetci cítili, že musia niečo urobiť, aby Francúzsko odmietlo fašizmus.
V dave sa miešala hudba rôznych žánrov, mladíkovi z mobilu hrala Marseillaisa, iná skupinka spievala Internacionálu.
Spontánna demonštrácia dala dokopy pestrú zmes ľavičiarov, zelených aj anarchistov, mnohí si narýchlo vyrobili transparenty, strechy sa postupne zakrývali čiernym plátnom.
„Je neuveriteľné, že Francúzi uverili tým Le Penovým rečiam o zlej bezpečnosti a volili tak krátkozrako,“ hovorí asi tridsaťročná žena.
Dav sa hneval aj na pravicového prezidenta Chiraca, zato ľavicový kandidát Jospin, ktorého Le Pen porazil o jedno percento, bol tabu – žiadna fotografia, žiadne heslo. „Nevolil som Chiraca a nechcem ho voliť,“ hovorí asi dvadsaťročný študent.
„Hanbím sa za Francúzsko a hanbím sa za seba. Nešiel som voliť – som znechutený politikou ľavice,“ vysvetľoval študent sociológie červené „hanbím sa“ na svojom čele.
Okolo jednej sa dav ešte stále rozrastal a presúval sa do komerčného a turistického centra. Políciu nebolo takmer vidieť – bola v bočných uliciach, aby odklonila dopravu. Bulvár patril len demonštrantom.
Až pred budovou Národného zhromaždenia ich zastavil kordón policajtov a slzný plyn, keď chceli útočiť na symbol francúzskej demokracie. Až potom padli prvé kamene do výkladov luxusných obchodov.
Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ, Paríž
