To, čo ma na Berlusconiho víťazstve znepokojuje, je fašizmus. Toto slovo vzniklo práve v Taliansku, ale je pravda, že dnešnú odpudivosť a hrôzu mu dodalo až Nemecko, ktoré myšlienku bojových zväzkov (fasces) systematicky doviedlo do vražednej ideológie nacizmu.

Fašizmus však vo svojej podstate nie je ideológia, vyjadruje len túžbu zbaviť sa morálnych vrstiev v našom vedomí, ktoré považuje za umelé a pokrytecké a hlása návrat k našej podstate. Fašizmus je úprimný, a preto si môže dovoliť verejne vychádzať z toho, čo všetci vieme – že naša podstata je xenofóbna. Klamať musí fašizmus iba v jednej jedinej veci: nesmie sa hlásiť k sebe samému, lebo Nemecko mu pokazilo meno.

Berlusconi je úprimný, lebo nehlása pokrytecky humanizmus a morálku, ale hovorí o takom veľkom a silnom Taliansku, akým je on sám. Helmut Kohl a Margaret Thatcherová v ňom cítia pravicovú osobnosť svojho formátu, preto mu vyjadrili podporu napriek tomu, že vyrástli na antifašizme. Haider sa naopak úprimne teší úplne v súlade s tým, na čom vyrástol on.

Berlusconi zvíťazil v tej časti Európy, ktorá je nám bližšia, než si sami priznávame. Taliansko, Rakúsko a Slovensko majú spoločnú fašistickú tradíciu a spoločný pocit, že skutočnú vinu na tom, kam sa fašizmus zvrhol, má Nemecko. V tomto pocite ich utvrdzuje to, že víťazné mocnosti ich potrestali za prehru vo vojne oveľa miernejšie ako Nemcov.

Dokonca s takým pochopením pre miestny kolorit, že Talianom nikdy nezakázali mať svoju fašistickú stranu.

Berlusconiho víťazstvo je dôvod na znepokojenie, pretože svedčí o porážke ideí humanizmu a morálky, ktoré boli voličmi usvedčené z pokrytectva. To sa stáva v demokratických krajinách veľmi často, lenže v tejto časti Európy hrozí viac než inde, že namiesto nich zvíťazí úprimný a civilizovaný fašizmus.

Ten, ktorý nás vráti k našej xenofóbnej podstate a dokáže pokryteckej Európe, že bol na smetisko dejín odhodený nespravodlivo. Potom sa bude môcť konečne prihlásiť aj k svojmu pravému menu.