Bol to váš jediný koncert alebo sa dávate na dráhu speváka?

M. L.: „Dosť možné, že áno. Minule sme takto vystupovali v Trenčianskych Tepliciach na plese, pripomínalo mi to produkciu, keď sa v kúpeľoch hrávalo. Okrem príležitostných vystúpení by sme chceli urobiť celovečerný program v Štúdiu L&S.“

Prečo vznikol tento album?

M. L.: „Existuje revivalový orchester, ktorý sa zamiloval do starej hudby spred päťdesiatich rokov, a ja som tiež milovníkom tejto populárnej hudby. Pamätám si ju z detstva, mali sme doma gramofón a platne s Františkom Krištofom-Veselým, ktoré som si hrával každý deň.“

Kto koho oslovil - vy orchester alebo naopak?

M. L.: „Vzniklo to náhodne, keď som si s Bratislava Hot Serenaders zaspieval na odovzdávaní cien TOM.“

J. B.: „Vždy sme sa spolu bavili skôr o staršej, swingovej hudbe, ale pán Lasica prejavil záujem práve o tieto pesničky, ku ktorým má vzťah.“

Mali ste možnosť vybrať si repertoár spomedzi piesní F. Krištofa-Veselého?

M. L.: „Iste. Sám som bol prekvapený, koľko tých piesní je, a nahrať sa dalo len pätnásť.“

Vybrali ste si šlágre, ktoré vám utkveli v pamäti z detstva?

M. L.: „To, čo som si pamätal, boli notoricky známe veci, ktoré sa znovu objavujú. Väčšinu skladieb, ktoré sme vybrali, ani nepoznám, tie platne sme doma nemali a neboli také frekventované ako Dedinka v údolí.“

Ako hodnotíte vy ako textár slová tých piesní? Nezdali sa vám až príliš jednoduché?

M. L.: „Nie, sú úžasné! Čudujem sa, že niekto mal tendenciu stále ich opravovať a hľadať chyby, napríklad slovko ,neni‘ ako rým na ženy. Je to škoda, veď to vytváralo pôvab piesne.“

Máme hľadať v názve albumu Ja som optimista aj niečo iné než len názov jednej pesničky?

M. L.: „Navrhol to Juraj Bartoš. Text piesne je dosť ironický, beriem ho s odstupom.“

Treba byť optimistom, ak chcete vydať album?

M. L.: „Tieto súvislosti by som tam nedával. Optimizmus tej skladby je vo vete: Len tomu sa dobre vodí, kto sa nenarodí. Takýto druh irónie sa mi páči a som prekvapený, že sa nachádza v texte z takej doby.“

Máte predstavu, kto bude poslucháčom vašej platne?

M. L.: „Asi moji rovesníci, pre ktorých to bola hudba mladosti - vlastne ani nie mojej generácie, keď som mal štrnásť, počúval sa Elvis Presley. To bola hudba mojich rodičov, ak ešte žijú takí ľudia, možno si to radi vypočujú. Ale možno aj mladší, budú šokovaní, že taká hudba vôbec existovala.“

Nedávno vyšla celá antológia starej slovenskej populárnej hudby. Prečo by váš album mal lákať viac ako originál?

M. L.: „Vlastne neviem, čím by to bolo príťažlivejšie ako originál. Neodvažujem sa to posudzovať, je to veľmi tenký ľad. Ľudia dnes nie sú odkázaní na starý gramofón, aby si mohli vypočuť Veselého. Berme to len ako reminiscenciu, návraty k rôznym typom populárnej hudby sú v móde.“

Niečím sa predsa len líši - orchester sa pokúša vyzerať a znieť verne dobovo, ženské vokály sú náležite expresívne, ale vo vašom prirodzenom speve mi chýba nejaké zveličenie.

J. B.: „Pán Lasica by to spieval takto aj v tých rokoch. Štylizovanie by bolo smiešne a robiť si z toho psinu - to tu už bolo. Je to tá najlepšia cesta a vôbec nie kompromis.“

M. L.: „Mne sa zdá, že Krištof-Veselý spieval civilným spôsobom, nemal maniere operetných spevákov. Pokiaľ ide o mňa, nechcel som spev parodovať.“

A vedeli by ste?

M. L.: „Vedel by som tomu dať ľahký maďarský akcent, akým spieval on.“

Čo hovorí druhý člen nerozlučnej dvojice L+S na to, že sa stávate čoraz rozlučiteľnejšími?

M. L.: „Už dávno si každý robíme svoje veci, mám dojem, že ich je čoraz viac ako tých spoločných. Nie je to nič také, čo by malo prekvapovať.“

Vás však vidno častejšie.

M. L.: „Robím veci, pri ktorých som osobne prítomný, zatiaľ čo pán Satinský väčšinou píše. Ale keď režírujem, tiež ma nevidieť.“

Robíte aj viac komerčných vecí.

M. L.: „Ja proti komercii nič nemám! Nezastávam filozofiu, že ten, kto je bohatý, je sviňa a chudobný je hodnotný a čestný. A kto robí komerčné veci, je paumelcom a opak je automaticky výnimočný. Aj v komercii existuje hierarchia kvality - treba robiť dobré veci.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ