Myšlienka o existencii bájnej Atlantídy znovu ožíva. V podmorských hlbinách pri kubánskych brehoch objavili totiž prekvapení kanadskí vedci štruktúry a tvary, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú dielom prírody, ale mohli by byť výtvorom ľudských rúk.
Morské hlbiny v okolí kubánskych brehov sú jedným veľkým cintorínom. Miesto svojho posledného nedobrovoľného odpočinku tu našli stovky španielskych galeón, anglických, španielskych i holandských pirátskych lodí, ktoré sa plavili s bohatým nákladom z amerického kontinentu späť do Európy.
Kanadská spoločnosť Advanced Digital Communications, ktorá pátra po pokladoch z týchto lodí, však podľa všetkého narazila na niečo oveľa zaujímavejšie – možno na stratené mesto, staré tisícky rokov, ktoré spomínal v starovekom Grécku Platón.
„Pracujem v tejto brandži vyše tridsať rokov, ale ešte som nevidela, že by prírodné štruktúry mali také symetrické tvary. Od prvého okamihu mám dojem, že to nie sú prirodzené útvary,“ vraví riaditeľka spoločnosti Balena Zilitska.
Keď spoločnosť vlani tento nález prvý raz zverejnila, vedecká obec zaujala k nemu skeptický postoj. Kanaďania však plánujú ďalšie výskumy a pracujú na konštrukcii robota, ktorý by dokázal z hĺbky 600 metrov vyzdvihnúť úlomky kamenných štruktúr. Sú potrebné aj ďalšie fotografie nálezu.
Povzbudením pre tento projekt bolo zapojenie jedného z popredných kubánskych geológov Manuela Eteraldaya do výskumu. Ten svoje závery predložil nedávno na medzinárodnej konferencii v Havane. Ani on však – aspoň zatiaľ – nehovorí o stratenom meste či starovekej civilizácii.
„Musíme byť otvorení aj k veciam, ktoré neočakávame a ktoré sa vymykajú súčasnému vedeckému poznaniu. Z tohto uhla musíme pristúpiť aj k tomuto výskumu. Môžeme naraziť na niečo, čo nikomu z nás ani vo sne nenapadlo.“
O čo teda ide: na ploche približne 20 kilometrov štvorcových pri severozápadnom pobreží Kuby sú v mori viditeľné štruktúry, ktoré pripomínajú pyramídy a cesty. Podľa jednej teórie, o ktorú sa kanadskí výskumníci opierajú, sa staroveké mesto mohlo potopiť pred 6000 rokmi pri masívnom pohybe zemskej kôry, napríklad pri zemetrasení. Ak sa táto teória potvrdí, vedci budú musieť prehodnotiť súčasnú teóriu kolonizácie amerického kontinentu.
„Národy dnešného Mexika a štátov Mexického zálivu majú o svojom pôvode úplne iné predstavy ako dnešná veda. Tvrdia, že ich predkovia prišli z východu, z potopených ostrovov, a nie z Ázie cez Beringovu úžinu. Ešte donedávna to bola veľmi kontroverzná teória. Náš objav by mohol byť prvým fyzickým dôkazom ich skutočných koreňov, a tiež pôvodu prvých kolonizátorov amerického kontinentu,“ hovorí Balena Zilitska.
Vedci ostávajú k novému objavu skeptickí a objavitelia sa snažia svoje vzrušenie udržať na uzde aspoň dovtedy, kým nenájdu presvedčivé dôkazy. (tasr)
