Kečovské škrapy sú na hranici zániku. Keďže tam bolo zakázané pásť dobytok, ovce a kozy, kamenistá stráň nad obcou Kečovo zarástla a chránené rastliny zahynuli pod bujným porastom divej trávy. Škrapy majú výmeru 6,61 hektára, pričom ide o pôdu nevhodnú na poľnohospodárske využitie. Ako druh kultúry v terajších základných údajoch je uvedený les. Kečovské škrapy sú najväčšou škrapovou lokalitou na Slovensku, ďalšie dve sú pri neďalekej Domici a pri hradnom vrchu Turnianskeho hradu.
FOTO TASR – MILAN KAPUSTA
KEČOVO – Národná prírodná rezervácia Kečovské škrapy s výmerou 6,6 hektára v Národnom parku Slovenský kras sa podľa starostu Kečova v okrese Rožňava Jozefa Garaja dostalaza roky intenzívnej ochrany prírody, paradoxne, na hranicu zániku.
Ochranári, ako uviedol starosta, tam zakázali pasenie dobytka, oviec a kôz, v dôsledku čoho objekt ochrany – kamenistá stráň nad obcou zarástla a chránené rastliny zadusila divá tráva. Vlani, informoval Garaj, už boli ochranári ochotní pastvu dovoliť, ale pásť nemá kto. Bývalé JRD v Dlhej Vsi totiž zaniklo a súkromný chovateľ oviec si vyberá prístupnejšie pastviny.
Starosta zorganizoval minulý rok brigádu, počas ktorej vysekali pás krovín tesne nad obcou, aby bol vôbec prístup ku škrapám. Zabrániť ich opätovnému zarastaniu trávou, ako tvrdí, nedokáže.
Kečovské škrapy prekategorizovali na národnú prírodnú rezerváciu v roku 1994. Ich plocha nie je podľa stanoviska správy národného parku v čase vyhlásenia ani dnes lesom. Predpisy o ochrane maloplošných území síce vylučujú ľudskú činnosť, ale je pravda, že pastvu na tomto území ponechali.
Podľa vedenia Národného parku Slovenský kras nie vinou ochrany prírody sa v lokalite pod jej dohľadom nepasie. Sú to, uvádza sa v stanovisku, celkové zmeny v spoločnosti, ku ktorým patrí aj zánik niektorých roľníckych družstiev, a „nikto nemôže viniť ochranu prírody, že dochádza jej vinou k zániku rezervácie“.
Správa nesúhlasí s tým, že divá tráva zadusila chránené druhy rastlín. Rezervácia bola vyhlásená na ochranu pôvodných rastlín a živočíchov škrapových polí. Tie sa na území rezervácie stále nachádzajú a dôvod ochrany pretrváva. Podľa vedenia Národného parku Slovenský kras starosta Kečova urobil výrub, ktorým sa pýši, v rozpore so zákonom, pretože naň nemal súhlas od orgánov štátnej ochrany prírody. V stanovisku sa ďalej pripomína, že najväčšie škody spôsobili v rezervácii práve miestni obyvatelia, keď okrem iného územie niekoľko ráz vypálili, čím sa zmenili podmienky pre niektoré citlivé druhy, ako je napríklad poniklec veľkokvetý. (tasr)
