Napriek tomu, že počítačové hry dávno nie sú zábavou len pre deti a pár nedospelých výrastkov, na Slovensku sa stále musia uspokojiť s imidžom akejsi druhotriednej zábavy. U nás sa nekonajú obrovské herné veľtrhy pre dospelých ako napríklad londýnske ECTS, ktorým by rozsah mohli závidieť všetky naše výstavy akéhokoľvek druhu, výrobcovia herných konzol nesponzorujú futbalové mužstvá, v televízií nebežia vedľa upútavok na filmy aj reklamy na počítačové hry a do herného biznisu sa investujú podstatne menšie sumy.
Každý triezvo zmýšľajúci človek však určite nezdieľa názor niekoľkých samozvaných odborníkov, ktorí možno nikdy žiadnu počítačovú hru nevideli, ale stopercentne vedia, o akú podradnú zábavu ide a aké hrozné účinky môžu mať počítačové hry najmä na detskú psychiku. Skúsme teda spolu nahliadnuť na počítačové hry aj z inej stránky a síce na ich schopnosť v pútavej forme podať množstvo zaujímavých informácií a cenných vedomostí. Zámerne sa vyhneme konštatovaniam, že rôzne logické hry, distribuované často zadarmo, pôsobia pozitívne napríklad na kombinačné myslenie alebo matematické schopnosti, pretože je to samozrejmé. Rovnako sa vyhneme hodnoteniu hier, ktoré sú vytvorené priamo na vzdelávanie. Radšej sa zameriame na komerčne plnohodnotné tituly, ktorých vzdelávacia hodnota stojí až na druhom mieste za žánrovým zaradením trebárs aj do najkritizovanejšej kategórie násilných akčných hier.
Koľko rečí vieš…
Niet asi jasnejšej odpovede na otázku, akým spôsobom môžu počítačové hry zasiahnuť do úrovne vzdelania človeka ako zlepšením znalostí cudzích jazykov. S gramatikou toho, prirodzene, veľa nedokážu a vyžadujú už aké-také základy cudzej reči, no kvantita a v mnohých hrách aj kvalita textu, ktorý „rozpráva“ príbeh hry, môže smelo konkurovať rozsiahlemu filmovému scenáru alebo knihe. Dnes už totiž nie je nezvyklé prizvať ku tvorbe hry viac či menej známych spisovateľov alebo profesionálnych scenáristov, a tak snaha o pochopenie deja so slovníkov v ruke, pochopiteľne, vedie k zlepšeniu slovnej zásoby prirodzenou a zaujímavou cestou. Prím v tejto oblasti hrá žáner adventúr a tzv. Role Playing Games (RPG), kde ste často bez pochopenia okolností vyplývajúcich z dialógov alebo príbehových vsuviek stratení. Ako príklad môžeme uviesť legendárnu sériu adventúr Monkey Island alebo fascinujúci The Longest Yourney a ako zástupcu RPG doplniť množstvo titulov od presláveného Falloutu 1 a 2 cez megahit DeusEx až po najnovšie tituly ako Vizardry VIII a Might and Magic IX. Bolo by hriechom nespomenúť aj doslova umelecké skvosty série Final Fantasy pôvodne z hernej konzoly PlayStation. Zástupcovia iných žánrov sa tiež často môžu pýšiť „kilometrami“ textu a hoci ich zábavnosť zďaleka tak nezáleží na porozumení textu, ktorý je často len akýmsi doplnkom, dá sa v nich nájsť veľa nového. Pre objektívnosť však treba doplniť aj fakt, že v ostatnom čase distributéri počítačových hier volia cestu prekladania nielen manuálov ku hrám, ale celých titulov, čo ich na jednej strane sprístupňuje „cudzojazyčne“ nezručným hráčom a zlepšuje predajnosť, ale na druhej strane často doslova ničí pôvodnú prácu autorov a zároveň ruší celý pozitívny edukatívny efekt.
Kto nepozná minulosť…
Už ste zabudli, kedy sa spojenci vylodili v Normandii alebo ktoré krajiny stáli okrem Nemecka a Rakúsko-Uhorska na strane agresora v prvej svetovej vojne? Aké objavy priviedli starobylé civilizácie do období ich najväčšej slávy a kto stál na ich čele? Chceli by ste si pripomenúť najväčšie bitky občianskej vojny Severu proti Juhu či Napoleonove dobyvačné výpravy? Alebo sa dokonca všetkých týchto udalostí „osobne“ zúčastniť?
Áno, aj toto je svet počítačových hier, ktorý nie je tak bežne medializovaný. Najväčšiu historickú vedomostnú základňu vám, bezpochyby, poskytnú strategické hry. Medzi nimi nájdete veľmi zábavné (aj keď za cenu občasných historických nepresností) a masovo rozšírené tituly, ktoré vás prevedú celou ľudskou históriou ako nesmrteľná Civilizácia (nedávno vyšlo jej zmodernizované tretie pokračovanie) alebo veľmi podarená Empire Earth, ale aj úzko špecializované až fanaticky presné tituly rekonštruujúce najmä preslávené bitky, resp. vojenské kampane histórie, ako napríklad hry zo sérií Steel Panthers, Close Combat či Battleground. Niekde na pol ceste ležia tituly ako napríklad Cossacs: European Wars, ktorý vám dovolí stavať mestá a viesť vojny európskych národov v 17. a 18. storočí a obohatí vaše vedomosti celkom obsiahlou elektronickou historickou encyklopédiou popisujúcou pomery v Európe tej doby. Spomedzi iných žánrov môžeme upozorniť napríklad na simulátor Combat Flight Simulator 2, ktorý vás posadí do kokpitu lietadiel na pacifickej oblohe druhej svetovej vojny. V priloženom manuáli totiž nájdete veľmi podrobný popis najdôležitejších udalostí na tomto bojisku spolu s mapkami a biografiou vysoko postavených dôstojníkov na oboch stranách.
Čierny jastrab zostrelený!
Názov nedávno uvedeného filmu vám nemusí byť ani trochu čudný, ale verte, že každému, kto vie, že obsahuje trocha neohrabaný preklad kódového označenia vojsk NATO pre transportný vrtuľník UH-60 „Black Hawk“ , sa objavuje pri podobných „trikoch“ distribučných firiem na tvári úškrn. Nehovoriac o situácií, keď z úst amerického bojového pilota v nejakom filme zaznie „líška dve“ („Fox two“ - odpálenie teplom navádzanej rakety). Znalosť terminológie viacerých zložiek západných armád síce nepatrí k bežným súčastiam prijímacích pohovorov na vysoké školy, ale takému vojenskému tlmočníkovi sa určite hodí a existujú spoločenské vrstvy, kde sa s takýmito vedomosťami vytiahnete. Verte, že ak sa „seriózne“ pustíte do pozemného boja s terorizmom v tituloch ako Project IGI, SWAT 3 alebo sieťovom Counter Strike, vyskúšate sedadlá „tryskáčov“ a bojových helikoptér v F-22 ADF, Falcon 4.0, Flanker 2.0 alebo Apache vs. Havoc a Commanche 4 a vyskúšate totálnu vojnovú simuláciu Operation Flashpoint, budete poznať nielen vojenské výrazy. Potom vás totiž už neprekvapí ani otázka, aký je rozdiel medzi puškou M16 a M14 a čo znamená meniteľný vektor ťahu motoru stíhačky. Naviac sa budete skvele baviť, keď v príliš nacionalistickom americkom filme budú zlé ruské MIGy „hrať“ ich vlastné lietadlá A-4 Skyhawk.
Simulácie bez zbraní
Možno ani vedomosti získané z tohto druhu hier nebude obdivovať každý človek vo vašom okolí, no keď si po lekciách v hrách Grand Prix 3 a F1 2001 uvedomíte pri nedeľnej veľkej cene F1, že poznáte dokonale každú zákrutu trate a že o nej a nastavení monopostov, či tímovej stratégii viete viac ako pomýlený a breptajúci komentátor, budete sa cítiť fajn. Rovnako možno nikdy nevyužijete, že poznáte postup ako naštartovať malé cestovné lietadlo Cessna 172 (vďaka vernej kópii jeho kokpitu v hre Fly! II) alebo že chápete fungovanie GPS navigácie z hry Flight Simulator 2002. Do kontaktu s biliardom sa však môže dostať každý a vydavateľ hry Virtual Pool 3 svojho času dokonca sľuboval vrátenie peňazí, ak sa vaše reálne schopnosti hrať biliard pomocou ich produktu a priložených videolekcií profesionálky Janette Lee nezlepšia.
Strojopis? To vari nie…
The Typing of Dead je názov veľmi nezvyklej hry, ktorá síce vyzerá ako množstvo iných titulov, ale hordy odporných príšer, ktoré sa na vás vrhajú nelikvidujete strelnými zbraňami, ale vlastnou schopnosťou rýchleho písania na klávesnici. Pred každým útočníkom sa totiž objavuje slovo alebo veta, ktorých rýchle napísanie ho eliminuje. Zložitosť sa samozrejme plynulo zvyšuje spolu s vašou pisárskou šikovnosťou a poriadnou porciou zábavy.
Ekonómova radosť
Na rodených manažérov čaká vo svete hier množstvo tzv. „tycoon“ hier, v ktorých sa staráte o chod rôznych firiem a inštitúcií. Od šéfovania dopravnej spoločnosti v hre Transport Tycoon po chod nemocnice v Theme Hospital, či celého mesta v sérii Sim City. Ich ekonomický model síce má reálne základy, ale to nič nie je oproti podrobnosti titulu Capitalism II. Od optimalizácie maloobchodného predaja sa v ňom dostanete až k burzovým špekuláciám, agresívnemu marketingu, súbojom s ekonomickou recesiou, či akvizíciám iných firiem. Vo veľkom biznise je miesto len pre najlepších.
Z uvedených faktov možno vyplýva, že počíta-čové hry sú uskutočnením sna o škole hrou, čo je v ostrom kontraste s vyhláseniami psychológov na ich adresu. Ako obvykle je však pravda niekde medzi tým. Ak sa niekto orientuje na pasívnu konzumáciu titulov, ktoré mu imponujú násilím, nenaučí sa nič, ale kto si vie správne vybrať a chápe zmysel hesla, že všetkého veľa škodí, nemusí mať nijaké výčitky, že nešiel radšej do kina.
Spracoval
MICHAL GARDIAN
