Srbská basketbalistka GORDANA BOGOJEVIČOVÁ (narodená 25. mája 1974, 174 cm) prišla do Ružomberka pred sezónou 2001/2002 po ročnom pôsobení v talianskom Come a hneď sa stala veľkou oporou a najlepšou strelkyňou slovenského majstra. V Eurolige zaznamenala v sedemnástich stretnutiach priemerne dvadsať bodov. Posledný postupový zápas play off s maďarským Šopronom dohrala zranená od prvých minút s veľkým sebazaprením.

Ako sa doteraz napĺňajú vaše predpoklady a očakávania?

„Jedným z vážnych dôvodov môjho prestupu bola šanca dostať sa do Final Four Euroligy. K tomu cieľu smerovalo i celé úsilie družstva od začiatku prípravy. A som rada, že to vyšlo. Neskrývam ani osobnú spokojnosť, hoci keby nebolo niektorých zdravotných problémov, mohli byť moje výkony ešte lepšie. Dvakrát ma pribrzdil výron v členku, raz choroba a naposledy, v treťom zápase so Šopronom som si natrhla sval. Ale aj napriek tomu je to moja najlepšia sezóna v doterajšej hráčskej kariére. Jednoznačne vydarenejšia ako uplynulá v Come, kde som nehrala na svojom poste. V Taliansku mi prischla úloha rozohrávačky, hoci dovtedy som vždy hrávala na krídle. Tam sa aj najlepšie cítim. V Ružomberku som sa vrátila na pôvodný post.“

Čiže ste v lete urobili šťastný krok?

„Už teraz môžem povedať, že moje rozhodnutie prestúpiť do Ružomberka bolo správne. Najviac ma oslovila skutočnosť, že v tomto klube urobili všetko preto, aby zase mali silný a úspešný tím. Počula som o kvalitách trénerky Natálie Hejkovej a moje predstavy v tomto smere sa naplnili. Je to naozaj najlepšia trénerka, akú som poznala. Som šťastná, že hrám za ružomberský klub. Veľmi blízki sú mi aj tunajší ľudia. Príjemní a dobrosrdeční, veľmi mi pripomínajú môj domov. Nemala som žiadny problém adaptovať sa v novom prostredí.

V čom vidíte najväčšiu silu družstva SCP?

„Ružomberský ženský basketbal je sám osebe v Európe pojmom, a preto predstavuje značnú silu. Na vysokej úrovni je organizácia klubu, jeho vedenie, trénerské zázemie a v neposlednom rade i hráčsky materiál. Myslím si, že v tomto smere ružomberskému basketbalu nechýba nič. Čo sa týka herného prejavu družstva, ešte by to chcelo pridať v obrane. V tejto oblasti vidím možnosti veľkého napredovania. S útokom nemáme problémy, dokážeme nastrieľať vysoký počet košov. Menej by sme ich ale mali inkasovať.

Aký je váš najväčší klubový úspech?

„Pred dvoma rokmi som v družstve Brna hrala vo Final Four Európskej ligy. Bolo to práve v Ružomberku a skončili sme na 3. mieste. Dúfam, že teraz to bude ešte lepšie.“

Aké šance dávate súčasnému Ružomberku vo Final Four vo francúzskom Liévine?

„Máme trošku smolu, že v semifinále nás čaká domáci veľmi ambiciózny tím Valenciennes. Nie je to ale neporaziteľný súper. Keď však chceme vyhrať Euroligu, je vlastne jedno, či proti tomuto súperovi nastúpime prvý deň, alebo vo finále. Ak bude družstvo zdravotne úplne fit, verím, že je v našich silách vyhrať oba zápasy vo Final Four a získať cennú trofej. Pre mňa by to bolo naplnenie nádherného sna.“

JÁN SVRČEK