BRATISLAVA – Téma nečinnosti Vatikánu počas druhej svetovej vojny sa otvorila až po smrti Pia XII. roku 1958.
Nasledovalo množstvo odborných publikácií, v ktorých sa historici z Európy aj USA (Saul Friedlander, Carlo Falconi, Guenter Lewy a aj John Cornwall) zhodli na ľahostajnosti pápežských kruhov voči masakrom spáchaným za vojny na židovskom národe. Tieto diela väčšinou neodkazovali na pôvodné dokumenty z vatikánskych archívov.
Reakciou na to bolo, že uprostred šesťdesiatych rokov dal pápež Pavol VI. – mimochodom vysoký úradník rímskej kúrie za Pia XII. – pokyn, aby sa zachované dokumenty publikovali. Editorskej práce sa ujali štyria jezuiti a počas rokov 1965–1981 vydali niekoľko knižných zväzkov.
Súhrnne ich spracovala kniha Pierra Bleta Pius XII. a druhá svetová vojna vo svetle vatikánskych archívov. Autor v nej na základe obsiahleho štúdia prameňov tvrdí, že vatikánska diplomacia pracovala síce tajne, ale účinne. Uznávajú to aj židovskí autori – napríklad Pinchas Lapide, ktorý uvádza, že priame aj nepriame intervencie Pia XII. zachránili viac než 800 000 ľudí. (mf, puk)
