z čias vojny. Tá by mala byť zverejnená až v roku 2006.

Počas prvej Československej republiky boli vzťahy medzi štátom a Vatikánom istý čas napäté. Na protest proti štátnym oslavám Jána Husa v roku 1925, na ktorých sa zúčastnil aj prezident Masaryk, Vatikán odvolal nuncia z Prahy. Situácia sa zlepšila až o tri roky neskôr vtedy podpísali konkordát, ktorý upravil hranice diecéz tak, aby korešpondovali so štátnymi hranicami.

Vatikánske archívy môžu objasniť, ako sa Svätá stolica pozerala na činnosť kňazov v politike, ktorých bolo počas prvej československej republiky pomerne dosť kňaz stál na čele Československej strany lidovej, kňazi boli poslancami a funkcionármi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Historici sa zhodujú, že z pohľadu Slovenska zaujímavejšie bude avizované sprístupnenie archívov z čias pontifikátu samotného Pia XII., ktoré zahŕňajú celé obdobie vojnového slovenského štátu. Nunciatúra fungovala priamo v Bratislave, Vatikán pozorne sledoval pomery v štáte, ktorého prezidentom bol katolícky kňaz. „Fakt, že Tiso ako katolícky kňaz stál na čele štátu, bol zo strany Vatikánu akceptovaný, ale skôr s obavami,“ hovorí cirkevný historik Viliam Judák. Rezervovaný postoj sa prejavil aj tým, že na Slovensko nevyslali nuncia, len chargé d‘affaires.

O prenasledovaní slovenských Židov bola pápežská kúria informovaná prostredníctvom správ nunciatúry a zo správ biskupov. Vatikán protestoval roku 1943 voči deportáciám demaršom, diplomatický nátlak na slovenskú vládu vyvíjal chargé d‘affaires Vatikánu Giuseppe Burzio. Vatikán však nikdy priamo nezakázal pôsobenie kňazov v politike.

Časť vatikánskych dokumentov z obdobia druhej svetovej vojny už bola spracovaná v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch tímom vatikánskych historikov. Vyšlo dvanásť zväzkov dokumentov. So zbierkou pracovali aj slovenskí historici, ktorí vyhľadali a vydali dokumenty týkajúce sa vzťahov Slovenska a Vatikánu počas druhej svetovej vojny. „Bude zaujímavé zistiť, nakoľko bol výber dokumentov kompletný,“ hovorí historik Ivan Kamenec.