Eva Pavlíková
herečka Divadla Andreja Bagara v Nitre
sestra Petra Pavlíka

Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Bolo to presne 9. februára 2002 v bratislavskom hoteli Devín na benefičnom plese Rotaryánov, ktorý som moderovala a brácho tam hral s Yo-Yo Bandom.
Aké sú témy vašich rozhovorov? Čo najčastejšie preberáte?
Pretože sme spolu málo, ja sa vždy zaujímam o bratovu rodinu. Má dvoch synov - štrnásťročného Peťka a ročného Rafaelka. Potom sa rozprávame o rodičoch, o práci, muzike - môj brat je absolútny fanatik do hudby. Keď mám v Prahe predstavenie, vždy sa príde pozrieť. Zatiaľ sa mu nič nepáčilo. Raz dal dokonca prednosť koncertu Rolling Stones. Veď nevadí...
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Náš vzťah nebol ružový. Bol založený na veľkom boji, a to vo všetkých oblastiach. Rodičia z toho boli zúfalí. Ako staršia sestra som bola, samozrejme, za všetko vinná. Brácho bol neviniatko. Na mňa boli rodičia prísni a brácho mohol všetko. Vraj preto, že som dievča. Náš vzťah sa radikálne zlepšil, keď som odišla študovať herectvo do Bratislavy. A trvá, chválabohu, dodnes.
Kto z vás vychádza lepšie s rodičmi?
Peter žije v Prahe, ja v Nitre, rodičia v Košiciach. Kvôli tým vzdialenostiam som s nimi viac v osobnom kontakte ja, Peter je viac "telefonujúce dieťa". Ale obaja máme rodičov veľmi radi a vážime si ich.
Zdôveruje sa vám brat?
Môj brat vie, že keby čokoľvek potreboval, môže sa na mňa obrátiť.
Na čom sa viete pohádať?
Na hádky nemáme čas. Nehádame sa. Vlastne, občas mu ako staršia sestra dohováram. Kvôli jeho správaniu sa k okoliu. Vôbec to neberie na vedomie.
Čo si najčastejšie vykričíte?
Od toho sme vďaka vzdialenosti oslobodení.
Čo si neodopriete?
Som veľký gurmán, neodopriem si nič, čo je dobré. Dobré jedlo, dobrú hudbu, dobrú knihu, alebo film. A spoločnosť dobrých priateľov.
A čo si dopraje brat?
Peťko si určite neodoprie dobrú hudbu.
Ako by ste brata charakterizovali?
Pre cudzích ľudí je môj brat asi dosť svojrázny, trošku blázon, alebo poriadny? Netuctový chlapík s dobrým srdcom.
Ako najradšej relaxujete?
Pre mňa je relax spoločnosť mojej dcéry Katky, potom varenie, hudba a dobre si oddýchnem na našej chalupe.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o bratovi z "overených zdrojov"?
Že ho majú v muzikantských kruhoch v Prahe radi a že Yo Yo Band má veľa priaznivcov a volajú ich "vostrí muži", ako sa o nich vyjadrila Halina Pawlovská.
Čo sa vám na bratovi najviac páči?
Vytrvalosť. Všetko, čo dokázal, a kam to dotiahol, je výsledkom jeho usilovnej práce. Aj šesť hodín denne vedel cvičiť na gitare, dokonca aj na WC. Sám sa naučil hrať na klavíri. Na konzervatóriu učí hru na basgitare, krásne kreslí a doma si všetko dokáže vyrobiť sám. Mám rada jeho úsmev. Je to jednoducho môj šikovný brácho.

Eva Pavlíková, herečka Divadla Andreja Bagara v Nitre, je rodená Košičanka, vysokoškolské roky však strávila v Bratislave. Zažiarila už v študentských predstaveniach na VŠMU, má za sebou množstvo televíznych postáv, nadovšetko však miluje divadlo. Vidiecka Lady Mackbeth, Yvona princezná Burgundská, alebo Plánka, to sú jej výrazné činoherné postavy, ktoré striedajú titulné herecké a spevácke party v muzikáloch - Pokrvní bratia, Mamzelle Nitouche, Byt, Malý obchod hrôzy, Mária Stuartová, Fidlikant na streche, Báthoryčka, Mníšky či Grék Zorba. V jej šľapajách raz možno bude pokračovať aj trinásťročná dcéra Katarína.

Peter Pavlík
basgitarista pražskej skupiny Yo-Yo Band
brat Evy Pavlíkovej

Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
V Bratislave, tuším vo februári, na nejakom plese, v nejakom hoteli, my sme tam hrali, ségra tam moderovala. Bolo dobre.
Aké sú témy vašich rozhovorov? Čo najčastejšie preberáte?
Hovoríme spolu o všetkom, ale väčšinou sme spolu krátko a nie veľmi často. Občas si telefonujeme.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
No, ja som ju mal rád, a ona bola na mňa odporná. Stále žalovala rodičom, že jej robím zle. No, niekedy to aj bola pravda. (Smiech.)
Kto z vás vychádza lepšie s rodičmi?
Som od nich ďaleko, ale mám ich rád. Ségra je s nimi viac. Inak sme O.K.
Zdôveruje sa vám sestra?
Na dôvernosti nie je čas, ale keď sme boli malí tak tiež sme sa nikdy nezdôverovali, ani v puberte nie.
Na čom sa viete pohádať?
Stále ju mám na verejnosti chuť objímať a bozkávať a ona to neznáša a nadáva mi za to.
Čo si najčastejšie vyčítate?
Ja jej nič, jej niekedy prekážajú moje vlasy. A ešte viac sa na to hnevá naša mama. Ale o nejakom kriku nemôže byť reč.
Čo si neodopriete?
Nóóó, dobrá otázka! Lásku, smiech, muziku, samozrejme dobrú, a spoločnosť mojich synov Rafaela a Peťka.
A čo si dopraje sestra?
To neviem, ale ona je blázon do divadla, tak určite to. O láskach neviem, ale veď ona je vlastne vydatá... Eva je energická osôbka, takže má vecí na dopriatie si viac.
Ako by ste sestru charakterizovali?
Vraj je dobrá herečka, a celkom pekná baba, mám ju jednoducho rád. A páči sa mi, že vedie dcéru Katku k hudbe. Navyše, ide jej to super.
Ako najradšej relaxujete?
Tým, že často hráme po nociach, rád spím a rád som so svojou ženou Karolínkou a mojimi deťmi.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o sestre z "overených zdrojov"?
Neviem o nej nič pikantné, a aj keby som vedel, tak to "nebonznem". (Smiech.) Ale fakt, neviem nič.
Čo sa vám na sestre najviac páči?
Moja ségra sa mi páči celkovo. Zaujímavé, že obaja robíme kumšt, sme trošku strelení, pritom naši rodičia sú úplne normálni. Alebo, žeby sa len tak tvárili? (Smiech.)

Basgitarista Peter Pavlík zatúžil už ako dieťa hrať na klavíri. V košickej Ľudovej škole umenia nebolo v klavírnej triede voľné miesto, tak ho mama prihlásila na husle. Hlasné protesty vyriešila facka a Peter si hodiny huslí doslova odtrpel.  V štrnástich sa zbláznil do gitary-španielky. Jeho prvou basgitarou bola "iriska". Ako dvadsaťštyriročný sa potom oženil do Prahy, ale Yo Yo Band mu učaroval už v roku 1984 na koncerte v Košiciach. Hru na basgitare vyučuje aj na pražskom konzervatóriu.

Autor: Oľga Belešová / Foto: archív