Čerstvá víťazka Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní Michaela Dorfmeisterová (25. 3. 1973) z Rakúska je v čase, keď nelyžuje, šéftrénerkou odtučňovacích cvičení v hoteli Jungbrunnen alebo pracuje v reklamnom oddelení rakúskeho Automotoklubu. „Človek musí myslieť na staré kolená,“ odpovedá na zvedavé otázky, prečo to robí.

Študuje černošské spirituály, obskakuje svoju domácu zoo, nosí najfantastickejšie čapice, aké sa ponúkajú na trhu, podporujú ju najoriginálnejší sponzori, ako napríklad španielsky golfový klub, vie strúhať najdrzejšie grimasy a má najbláznivejšie nápady zo zjazdárskeho bieleho cirkusu.

„Raz ma požiadali o čestný výkop pri futbalovom stretnutí Rapidu Viedeň. Tak som sa ich spýtala, či by som si chvíľu nemohla aj zahrať,“ smeje sa.

Ale inak je vraj svetová zjazdárska jednotka úplne normálna.

„Ja neprovokujem, len som iná ako ostatní, pretože ten, kto sa nechá unášať prúdom, sa v ňom môže aj utopiť. A to by som nechcela.“

Zverinec

Zrenovovaný rodinný domček Dorfmeisterovcov stojí v dolnorakúskom Neussiedli úplne bokom, dá sa doň dostať iba cez pekne upravenú zeleninovú záhradku.

Tam chovala Michi Dorfmeisterová, rodáčka z Viedne, v nádrži tri korytnačky- Freda, Wilmu a Betty. Wilma sa však raz v noci vyškriabala von a nenašla cestu späť, ráno ju našli mŕtvu. Michi bola veľmi smutná, nemohla pochopiť, prečo to korytnačka urobila.

V Neusiedli má ešte papagája Hansi-Burliho, ktorý nemôže lietať, ale skacká po obývačke a v tom sa vraj skvele vyzná. Potom je tam kocúr Mäuschen, ktorý vraj stále behá za „kočkami“ na štyroch nohách, hoci ho už dva razy kastrovali.

Miláčikom však bola skrotená potkania samička Cindy. Dnes už nežije.

Michi je všestranná. Okrem bielych zjazdoviek vie naplno vyskúšať aj zjazd na horskom bicykli. Rada sa preháňa na motorke Honda, má auto Fiat Multipla. Hrá golf a volejbal. Rada počúva hudbu, ale nie operu. Miluje humoristické knihy a príbehy. Plynule sa s ňou dohovoríte po nemecky a anglicky.

Rapotnica

V uliciach Neusiedlu skoro každý vie, že slečna Dorfmeisterová vyrába príbehy hodné sfilmovania. Ako napríklad dovolenku s priateľom Christianom, inak policajtom.

„V cestovke som povedala: Dajte mi, čo vám zostalo. Dali mi dobrodružný zájazd do Gambie.“ O tri dni neskôr s Christianom utekali pred divými opicami. Po dvoch týždňoch vybehla na letisko rozradostená. „To bolo úžasné, neviete si predstaviť, čo všetko v Afrike je.“

„Typická Mundi,“ vravela jej mama Christine. „Dovolenka v Afrike je pre ňu to pravé.“

Mundi je prezývka od malička, v preklade znamená niečo ako rapotnica. V mestečku si ju vážia. S rodičmi sa tam prisťahovala pred piatimi rokmi. Miestny pekár už predáva „zákusky Michaely Dorfmeisterovej“ a okolo mesta vedie cyklistická cesta nesúca jej meno.

„Vždy som chcela byť niečím mimioriadnym,“ vraví.

Od malička bola neustrážiteľná. Chvíľu nevydržala v pokoji. „Keď chodila do škôlky, nemohla ísť rodina ani do reštarurácie, lebo Michi by tam určite niečo vyviedla,“ spomína otec Josef.

Neudržateľné dieťa postavili na lyže. V strnulom postoji zišla zjazdovku na detských pretekoch a v cieli bola najuvravenejšia a najsuverénnejšia.

Výprask

Sebavedomie jej vydržalo do desiatich rokov, keď dostala výprask od žiakov športovej školy v Schladmingu. O týždeň ju už otec viezol po diaľnici smer Schladming.

Na lyžiarsku základnú školu nadviazala lyžiarska obchodná (s dvojročným nedobrovoľným pobytom v druhej triede). V roku 1989 išla ako juniorka prvý Európsky pohár, o rok už svetový.

Nová generácia Rakúšaniek, to boli Michi, Renate Götschlová, Alexandra Meisnitzerová. Götschlová prerazila prvá, Michi a Alexandra sa dva roky motali v druhej desiatke i nižšie a až v St. Antone v sezóne 1995/96 vyhrala Dorfmeisterová super-G. V prefarbených vlasoch s odtieňom slamy. V cieli jej tlieskali rodičia a babka.

Potom sa prepadla zase nižšie v rebríčkoch, ale tréner Karl Frehsner povedal: „Michaelin perfekcionizmus sa prejavuje pomalšie. Najskôr musí vyhrávať vo svojej hlave.“

Bez pretvárky

St. Anton, január 1999. Opäť na stupni víťazov. Kamera na ňu mieri. Michi naraz siahla pod vetrovku a z podpazušia vytiahla potkaniu samičku Cindy. Poškriabala ju po brade a dala si ju na rameno. Tá sa vydala na prieskum námestia a Michi musela zoskočiť zo stupňa najlepších a začať ju naháňať. Ten pohľad vraj rozosmial aj najväčších suchárov.

Vail, február 1999. Desať rôznych farieb na desiatich prstoch, na každom nechte iná. Pózovala, vymýšľala gestá, škerila sa. Viedla v zjazde a mala sa stať národnou hrdinkou, majsterkou sveta. Trvalo to šesť minút. Potom sa prirútila do cieľa Götschlová a zobrala jej zlato. Michi na seba nadávala rovnako vehementne, ako predtým robila žarty. „Raz príde aj moja veľká chvíľa.“

Zmena

Na jeseň v novej sezóne tréner Frehsner vyhlásil, že v obrovskom slalome to bude Michaelina zima. Žartoval? Veď v minulej sezóne nedokončila ani jeden „obrák“. Nikdy v tejto disciplíne nebola lepšia ako ôsma.

Frehsner vedel, čo hovorí.

V Cooper Mountain s č. 32 skončila na 3. mieste. Potom nasledovali len víťazstvá. Sierre Chevalier, Val d‘Isére, Maribor, Berchtesgaden. A olympiáda v Nagane.

Kde hľadať príčiny zmeny?

V extrakrátkom zostrihu vlasov, ktorý si urobila? V prerobenej životospráve, kde v strave vedie celozrnný chlieb a keksy na upokojenie od doktora Brodnika?

Nie. Bolo to v špeciálnej príprave a v tréningu techniky disciplíny, do mlyna troškou prispela aj firma Blizzard. „Dlho sme hľadali najlepšie lyže. Teraz ich mám ja,“ povedala.

Rekord

Zaútočíte konečne na celkové prvenstvo vo Svetovom pohári?, pýtali sa novinári.

„Chce to čas.“ Dva roky za sebou mala výborný začiatok, ale v koncovke ju predstihla Götschlová. V roku 2000 skončila druhá, o rok štvrtá a až v tejto sezóne sa dočkala. Vyhrala s rekordným náskokom 240 bodov, oslavovať mohla dávno pred koncom pohára.

Ale všetko nejde tak, ako by chcela. Na olympiáde sa ani raz nedostala na stupienok najlepších. Bola sklamaná. Zatiaľ má iba jednu zlatú vo skvelej sezóne super-G z japonského Nagana 1998. Tú jej predpovedal Frehsner.

„Asi ešte neprišiel môj čas. Ale ja viem čakať,“ usmiala sa možno s ironickým podtónom, lebo zároveň si uvedomila, že na jar 2003 ju čaká okrúhla oslava. Sama vraj nevie, či bude čakať do Turína 2006. Jej priateľ Christian pomýšľa na rodinu. A Michi vlastne tiež.

„Dožičte mi aspoň repete vo Svetovom pohári v novej sezóne, čo poviete?“ dodala po ďalšej úvahe.