na premiére a teraz sa po štyroch mesiacoch prišiel opäť pozrieť na predstavenie. Jiří Langmajer priznal, že cíti trošku nervozitu „ako to ja len dnes budem hrať?“, ale verí, že ju prekoná. Ako videli diváci večer na predstavení, podarilo sa. V role Antona Pavloviča Kerženceva, ktorý manipuluje s ľuďmi aj za cenu sebazničenia, predviedol koncentrovaný herecký výkon a potvrdil oprávnenosť nominácie na cenu Tálie za mužský herecký výkon sezóny.

Veľkorysý autor

Na tlačovej besede sa hovorilo o všeličom. Napríklad o chybách, akých sa dnes dopúšťa Pavel Kohout. Priznal, že je ich viac, jednej sa však už zaručene nedopustí - že by sa angažoval v českej politike. Ako vyplynulo z reči, spisovateľ a dramatik nevyužil privilégium žijúceho autora a nezúčastnil sa skúšania Úbohého vraha. Počkal si až na premiéru.

Režisér predstavenia Petr Kracik to pre SME potvrdil: „Režisér sa vždy bojí autorov. Teda, najviac sa, samozrejme, bojí vdov. Pavel však ako autor a partner je obdivuhodný. Ponúka síce i možnosť, že by bol na skúškach, ale možno preto, že je aj režisér, vie, že človek si to musí vybojovať sám. Vrah bola už naša druhá spolupráca. V Divadle na Vinohradoch som pred rokmi pod názvom Klaun režíroval jeho hru August, August, August s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe. Pavel dokázal zachovať úplný, až stoický pokoj a veriť režisérovi, ktorého vtedy vôbec nepoznal. A ktorý navyše počas skúšobného obdobia ochorel. Ešte mu posielal zo Švajčiarska leteckou poštou čokolády.“

Pravdepodobný životopis

Nereaguje potom ex post, ako teraz, keď píše vlastnú repliku - Pravdepodobný životopis - na knihu Pavla Kosatíka Fenomén Kohout? „Vraha prijal bez výhrad. Ale zažil som, ako profesionálne reagoval i tam, kde predstavenie nevyšlo. Boli sme spolu na Klaunovi vo Viedni, kde celá inscenácia šla úplne mimo. Napriek tomu sa Pavel neurazil, zachoval dekórum a iba skonštatoval - nuž, nepochopili.“

Je to prekvapujúci postoj. Ľudia zväčša úzkostlivo premýšľajú nad každou vetou aj v novinovom rozhovore, hoci noviny dožívajú so západom slnka, nieto nad životopisnou knihou. Ako to, že niekto vydrží prečítať si knihu o vlastnom - a komplikovanom živote - až po vydaní. Pavel Kohout: „Vedel som, že inak by knižka nikdy nevyšla, lebo by som musel polemizovať s každou štvrtou vetou a stále by som sa pokúšal niečo vysvetliť. Zdalo sa mi, že takto to bude mať väčší význam, ak do môjho archívu príde seriózny muž a spracuje materiál nezaujato. Aj keď isteže to celkom nie je možné, lebo má vlastný názor. Preto budem mať vo svojej knihe Pravdepodobný životopis možnosť repliky. Ale nie s Kosatíkom, ale s materiálom.“

Bratislava je výnimočná

A ako je to s jeho účasťou na zájazdoch, kde sa hrajú jeho diela? „Nechodím, samozrejme, všade, no zájazd do Bratislavy považujem za výnimočný. Trojuholník Praha - Viedeň - Bratislava je pre mňa dôležitý, pretože pred rokmi bola Bratislava z Viedne viditeľným bodom našej zakázanej vlasti. Často sme s Jelenou (manželka - pozn.red.) chodili na prechádzky do okolia Hainburgu a nostalgicky hľadeli na našu krajinu, ktorú dodnes považujeme za spoločnú. Preto, keď mi priatelia z Palmovky povedali, že pocestujú s Vrahom do Bratislavy, okamžite som povedal - pôjdem tiež.“