Ako ovplyvní vystúpenie The Walflowers fakt, že ich predkoncertný mrkvový džús nie je dobre vychladený? Alebo čo robí Christina Aguilera po vystúpení so všetkými tými žuvačkami s emblémom Flinstonovcov? A čo požadajú naše a české skupiny, aby podali čo najlepší výkon?

Početný Polemic veľa zje

Bubeník a zároveň zástupca produkcie na slovenskom turné Elánu Juraj Kuchárek hovorí o minuloročnej koncertnej šnúre po Čechách a Slovensku: „Nič nadštandardné v šatni nemusíme mať, len nech je riadne čistá. Dôležitá je akurát sprcha, uteráky a toaleta, aby Jožo Ráž nemusel s boľavou nohou behať po chodbách. Počas koncertovania v Čechách česká produkcia zabezpečila v šatni nadštandardný catering (repertoár občerstvenia) a to som potom musel zabezpečiť aj počas slovenskej časti turné. Ale inak žiadne výmysly, len štandardné vybavenie.“ Z kruhov blízkych kapele sme sa predsa len jednu špeciálnu požiadavku dozvedeli: je ňou dvanásťročná whisky Jameson.

Juraj Cocher z agentúry Theatrock, zastupujúcej Polemic, hovorí: „Na Slovensku je so zabezpečením podmienok v zákulisí až na pár výnimiek veľká bieda.“ Polemic je kapela, ktorá rozbehla koncerty v zahraničí, a tak jeho manažér môže porovnávať: „V Čechách sa občerstvenie v šatni považuje na deväťdesiat precent za úplnú samozrejmosť, v európskych krajinách stopercentne, tam len uvediem počet ľudí a nechám výbavu šatne na ich fantáziu.“

Polemic majú podľa niektorých slovenských organizátorov najprepracovanejšie podmienky v zmluve. Dvanásťčlenná zostava ska-kapely Polemic by pri sebamenšom rozmare mohla spôsobiť dvanásťnásobné starosti organizátorov svojho koncertu. V šatni Polemicu má byť podľa zmluvy k dispozícii 15 fliaš piva, sedmička suchého bieleho a sedmička červeného vína, 6 litrov ovocných 100-percentných štiav, 6 litrov minerálky a 6 litrov minerálky bez bubliniek na pódiu, pred vystúpením. Okrem nápojov ešte 12 bagiet a 12 teplých večerí, z toho jedna pre vegetariána.

Ako ustriehnuť hudobníkov

„Súbor požiadaviek je veľký, ale nie sú to žiadne prehnané veci. Slúžia hlavne na to, aby mal umelec pred vystúpením pokoj, aby sa nemusel ničím obťažovať,“ tvrdia zhodne organizátori festivalu Pohoda Pavol Maruščák a Michal Kaščák. Za nadštandardnú sa považuje požiadavka teplej večere, ktorá sa často rieši objednaním pizze.

Maruščák sa v minulosti staral o skupiny Lucie, Buty alebo o folkového speváka Jaromíra Nohavicu. Tí ale nepožadovali abnormálne veci typu špeciálna farba uterákov. Pre slovenských organizátorov je občerstvenie zároveň spôsobom, ako hudobníkov udržať na mieste koncertu. „Zabezpečuje plynulý priebeh akcie. Nechcem, aby mi umelec niekam odskočil a ja by som sa hodinu pred koncertom triasol, kde je,“ hovorí Palo Maruščák. „Keby mali niekam chodiť, bolo by to zlé pre mňa - zmizli by do krčmy, dali by si tri borovičky a bol by koniec,“ dodáva ostrieľaný promotér.

Z českých kapiel Kaščáka prekvapili Tata Bojs, ktorí mali na minuloročnej Pohode v zmluve stať o špeciálnom druhu čokolády. Keď požadovaná Milka a dve fľaše vína neboli v tom čase na stole, manažér urobil rozruch a organizátori museli sladkosti zháňať po celom Trenčíne. „Ak skupine pomôže k výkonu čokoláda, prečo nie,“ dodáva Maruščák.

„Vodu mútia hlavne manažéri. Ich ambície často presahujú požiadavky a meno skupiny,“ tvrdí Kaščák. Podľa neho to robia preto, aby sa pred vlastným klientom vytiahli, a poukazuje na servis pre Fun Lovin‘ Criminals, minuloročné lákadlo festivalu. „Bolo tam toľko jedla, že by ho kapela a jej ľudia nezjedli ani za týždeň.“

Mladí sú radi, že hrajú

Miro Lánik z agentúry Vresk, ktorá sem pozýva známych zahraničných dídžejov, dáva pred ich vystúpením priestor začínajúcim domácim formáciám. Lánik: „My nerobíme tú slovenskú pop scénu, kde asi špeciálne požiadavky fungujú. Mladé nádejné kapely toho ešte veľa nechcú.“

Veľká hviezda nemusí nutne znamenať veľké požiadavky v šatni. Jeden z hudobníkov sprevádzajúcich Richarda Müllera na koncerte v pražskej Lucerne hovorí: „Neviem presne, aké boli požiadavky, dostali sme len kávu, minerálku a uteráky.“

Organizátori Pohody tvrdia, že sa nestretli so žiadnym výstrelkom. Podľa overených zdrojov však museli riešiť prípad jedného černošského dídžeja, ktorý požadoval po vystúpení dve prostitútky, najlepšie blondínky hovoriace po anglicky. S odôvodnením, že nie sú pasáci, ho odkázali na niektorý z trenčianskych verejných domov.

Autor: DENISA VOLOŠČUKOVÁPETER BÁLIK