Začiatkom júla Národná rada schválila zákon o samospráve vyšších územných celkov a zákon o voľbách do ich orgánov. Na základe týchto zákonov 1. januára tohto roku začalo činnosť osem regionálnych parlamentov.

Združenie dlhodobo odmietalo spôsob, akým bola reforma uskutočňovaná. Združenie už pred svojím minulým snemom a po ňom obzvlášť upozorňovalo, že rozhodnutiu o počte celkov by malo predchádzať rozhodnutie o rozsahu ich kompetencií a o ich financovaní.

Predseda združenia Michal Sýkora vtedy vyzval všetky politické subjekty, aby s počtom VÚC „nekupčili“. Združenie sa už v roku 2000 stotožnilo s návrhom vládneho splnomocnenca na reformu verejnej správy Viktora Nižňanského na dvanásť celkov. Vládny návrh však nebol úspešný.

Ďalšie zákony o reforme, ako novelu zákona o obecnom zriadení, novelu zákona o majetku obcí, zákon o majetku VÚC či novelu zákona o rozpočtových pravidlách, schválil parlament v októbri. Sýkora to označil za „reálny začiatok reformy verejnej správy“.

Ani z týchto zákonov združenie nepodporovalo všetko. Jedna z noviel totiž obmedzila členstvo starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev v orgánoch spoločností zakladaných a zriaďovaných obcou. V marci tohto roku ju Národná rada opravila.

Regionálne voľby 1. decembra boli predčasné, tvrdí Sýkora. V auguste, keď ich predseda parlamentu Jozef Migaš vyhlásil, totiž ešte stále neboli známe kompetencie. Po schválení tzv. kompetenčného zákona v septembri zase ku kompetenciám regionálne samosprávy nedostali dosť peňazí. (joč)