el s papiermi. Podišiel k bráničke, starkému sa prihovoril peknou, čistou slovenčinou, opýtal sa na jeho meno a meno manželky. Po starkého odpovedi uviedol presné dáta ich narodenia a potom povedal, že je z Bratislavy a prišiel im oznámiť radostnú správu. Spolu s manželkou vraj vyhrali po 40-tisíc korún na úrade dôchodkového a sociálneho zabezpečenia.

Starký „zvestovateľa“ pozval do domu a ten mu hneď vysvetlil, že výhra podlieha 23-percentnej dani, čo predstavuje 18-tisíc 400 korún. Tie vraj treba vyplatiť ihneď a výhru si dôchodcovia majú vyzdvihnúť o dva dni na pošte v Kráľovskom Chlmci.

Dôchodcovia sa správe potešili, a keďže mali doma dosť peňazí na to, aby „daň“ vyplatili, urobili tak. Elegán im vystavil potvrdenku, k výhre zagratuloval a nasadol do auta s vodičom. Odvtedy sa po ňom, 80-tisícovej výhre i vyše 18 tisícoch, o ktorých obral starkých, zľahla zem.

Zostáva len dúfať, že ho jedného dňa polícia chytí a okrem iného mu zistí, kde prišiel k osobným údajom oboch dôchodcov, ktoré sú chránené zákonom. Pravdepodobne dosť zle, o čom svedčí nielen tento prípad, ale aj tisícky listov, ktoré rôzne pokútne spoločnosti permanentne rozposielajú poštou a sľubujú v nich dôverčivým ľuďom miliónové výhry. Stačí len za tisíc či tisícpäťsto korún kúpiť nejakú hlúposť, ktorá, mimochodom, v bežnom obchode stojí desaťkrát menej.