Z tábora ostala hromada skál, vyzerá to ako v kameňolome. Aj miestni len s problémami odhadujú, kde predtým stál ich dom. Dom Palestínčanky Fatíji ešte v piatok stál, v pondelok už nevedela presne ukázať, kde. Izraelskí vojaci dali obyvateľom domu päť minút, aby si zobrali veci a vyšli z domu. Muži, ženy a deti si zobrali, čo mohli, do batohu. Potom sa proti domom pustili izraelské buldozéry. Fatíja s rodinou sa utiahla k priateľom o dve ulice ďalej. V troch izbách bolo 40 ľudí so sliepkami. Vodu zbierajú zo striech. Humanitárne organizácie varujú, že sa v tomto prostredí môžu šíriť infekčné choroby.

Prvýkrát po útoku izraelskej armády mohli v pondelok niekoľkí obyvatelia, ktorí v Džaníne ostali, vyjsť von. Hlavne ženy, deti a starci. Izraelskí vojaci sú stále v tábore. Tábor je z troch štvrtín prázdny a je v ňom ťaživé ticho, ktoré z času na čas prerušuje vzdialená streľba, na ktorú nik neodpovedá: ozbrojený odpor už neexistuje.

Obyvatelia tábora nechápu, prečo izraelská armáda zničila aj ich domy, keď neboli členmi povstania. Od 3. apríla do 10. apríla prežili obyvatelia tábora peklo: delostrelecké granáty, rakety a guľky dopadali na tábor bez prestávky. Bombardovali všetko a všetkých, civilistov aj bojovníkov. Vrtuľníky Apache ostreľovali tábor každých päť minút. Po bombardovaní nastúpili izraelské buldozéry. (tasr, r)