BRATISLAVA. Som živnostník, ale zvažujem, že živnosť zruším. Budem mať nárok na dávky v nezamestnanosti? To je jedna z logických otázok, ktoré ľudia kladú Sociálnej poisťovni.
Som živnostník a dostal som výpoveď z práce. Mám nárok na odstupné? Otázky, ktoré úradom adresujú ľudia, zaujímajúci sa o svoje nároky, v mnohých prípadoch spájajú dve rôzne veci. Sami o sebe nedávajú zmysel.
Zamestnanci úradov, ale aj nekomerčných inštitúcií hovoria, že zákony sú pre ľudí nezaujímavé a komplikované. Nerozumejú im a často sa ich ani nesnažia pochopiť.
Problém čítať zákony majú aj vysokoškoláci
Každý mesiac sa na Sociálnu poisťovňu obráti mailom či telefonicky s otázkou, ktorá sa týka povinností voči nej, vyše 2000 ľudí. Najčastejšie sa pýtajú ženy, či majú nárok na materské a zamestnávatelia, ktorí majú nezrovnalosti v spôsobe výberu poistného. V poslednom období k nim pribudli ľudia, ktorí sú bez práce a riešia nárok na dávky v nezamestnanosti.
„Fyzické osoby veľmi nemajú záujem o získanie základných informácií z našej internetovej stránky. Pohodlnejšie je pre nich napísať otázku do poradne alebo si zatelefonovať," povedal hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Podľa neho je však slabá informovanosť spôsobená skôr nezáujmom vyznať sa v problematike sociálneho poistenia. „Spoliehajú sa na to, že im to niekto vysvetlí," dodal Višváder.
Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že úradníci často nie sú tým najvhodnejším zdrojom pri vysvetľovaní zákonov. „Ak by úrady chceli, tak by mohli informovať zrozumiteľnejšie, ale nie spôsobom, že v odpovedi prekopírujú paragrafové znenie. Legislatíva je zložitý jazyk, " povedala Králiková.
V oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorému sa Králiková venuje, je veľa problémov napríklad okolo školného. „Študenti ma žiadajú o radu, či od nich škola môže alebo nemôže žiadať školné. Zmätočný je však celý zákon a ľudia nevedia, pod ktoré ustanovenia zákona patria. To, kto má povinnosť platiť, sa viaže na množstvo rôznych podmienok, ktoré si musí človek naštudovať," povedala Králiková.
Podľa nej aj samotné vysoké školy často konajú nesprávne pre zmätočnosť zákona.
Zodpovednosť sa presúva na firmu
Ani pre úradníkov nie sú zákony najľahším čítaním, vraví Richard Bachan, zakladateľ poradenského portálu Porada.sk, ktorý mesačne navštívi okolo 360 tisíc ľudí. „Keď si prečítate vyjadrenia ľudí, ktorí boli na Daňovom úrade v Banskej Bystrici, tak zistíte, že sú odlišné od informácií, ktoré na tie isté otázky dostali ľudia na Daňovom úrade v Košiciach. Jednotlivé úrady si tú istú vec niekedy vykladajú inak," povedal.
Na portáli patria medzi najnavštevovanejšie rubriky s pôvodným zameraním, teda účtovníctvo, dane, podnikanie a mzdy. Nedá sa určiť, koľko ľudí poskytne jednému pýtajúcemu sa človeku odpoveď, no každá otázka má asi tri až päť reakcií.
Bachan si myslí, že vyznať sa v zákonoch nie je až také jednoduché, dôvod vidí aj v spôsobe nastavenia ľudí. „Keď je človek zamestnancom, tak za neho robí väčšinu agendy firma, respektíve mzdová účtovníčka. V Amerike si napríklad aj daňové priznanie podáva sám a je zodpovednosť na ňom. U nás je presunutá na firmu. Ľudia potom nemajú informácie aj preto, lebo majú pocit, že ich viac-menej nepotrebujú," povedal.
Ľudia u nás sa často spoliehajú na firemnú účtovníčku a dôverujú jej. „Zamestnanci napríklad vedia, koľko zarobia mesačne, koľko predstavujú ich dane, no netušia, koľko celkovo stoja svojho zamestnávateľa. Z tohto hľadiska je nízke právne povedomie, ale spôsobené tým, že je na ľudí kladená nízka zodpovednosť," povedal.
Kontakty na webe sa hľadajú ťažko
Úrady majú kontakty, na ktoré im môžu ľudia volať, často ukryté.
BRATISLAVA. Stránky štátnych inštitúcií, voči ktorým majú ľudia povinnosti, teda Ústredia práce, Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne, musia mať kontaktné informácie dostupné na jeden klik z ktorejkoľvek stránky na webe vrátane tej hlavnej. Tvrdí to expert na použiteľnosť webových stránok Daniel Duriš.
„Najlepším riešením je zobraziť telefónny kontakt aj s hodinami, počas ktorých sa dá dovolať, v pravom hornom rohu nad samotnou hlavnou navigáciou. Rovnako by tam mal byť aj kontaktný e-mail, či rýchly odkaz na ďalšie kontakty," povedal Duriš. Odkaz na kontakty v navigácii by mal byť vždy zahrnutý v hlavnom menu.
Úrady porušujú zákon
Na hlavnej stránke Ústredia práce je možnosť vybrať si pobočku podľa okresu na mape. „Bez zapnutého javascriptu však nefunguje zobrazenie kontaktných informácií, čo je porušenie zákona," povedal Duriš.
V hlavnom menu je aj Verejný telefónny zoznam s kontaktmi na pobočky. Ten však podľa Duriša ponúka iba súbor na stiahnutie v excelovom formáte. „Obsah musí byť poskytovaný aj v otvorenom formáte, respektíve priamo ako webová stránka," dodal.
V hlavnom menu nemá odkaz na kontakty ani Všeobecná zdravotná poisťovňa. „Vpravo rotujú obrázky ukazujúce emailovú adresu a telefónne číslo. Pre nevidiacich je takýto obsah neprístupný, čím je tiež porušený zákon," povedal Duriš.
Kontakt vyhľadávanie nenájde
„Na stránke zdravotnej poisťovne záujemca po zadaní slova kontakt nájde málo relevantné výsledky a neobsahujú odkaz priamo na kontakty," hodnotí Duriš.
Rovnako je to aj v prípade Sociálnej poisťovne. Vyhľadávanie po zadaní slova kontakt zobrazí výsledky, ktoré nesúvisia s kontaktnými informáciami.
„Samotné stránky s kontaktmi sú rozdelené na ústredie a pobočky - čo je zmätočné. Napríklad telefonické informačné kontakty, teda bezplatná linka, sú v časti ústredie, naopak v časti pobočky takéto informácie človek nenájde," povedal Duriš.
