Muž, ktorý predo mnou sedí, má unavené oči a chvejú sa mu ruky. Hoci kučery, aj keď šedivé, naznačujú juhoamerický temperament, sedemdesiatštyri rokov spisovateľskej samoty už zakryť nemôžu. Je nedeľa 14. apríla a v londýnskej spisovateľskej reštaurácii Fitzroy Tavern sa spoza okuliarov na mňa pozerá jeden z najslávnejších spisovateľov sveta. Gabriel Garcia Márquez.
„Každý deň je čoraz ťažší. Musím držať prísnu diétu. Životných radostí je menej a menej,“ hovorí kolumbijský spisovateľ, ktorý pred dvadsiatimi rokmi získal Nobelovu cenu za literatúru. „Život s rakovinou ma núti využívať každý okamih naplno. Nikdy neviete, čo bude zajtra. Som rád, že ešte môžem trochu cestovať a vidieť krásne mestá, no už je toho čoraz menej.“
Márquezovi pred dvomi rokmi zistili rakovinu lymfatických uzlín. Niekoľko mesiacov ležal v nemocnici v Los Angeles, odvtedy žije prevažne v hlavnom meste Kolumbie v Bogote. Do Londýna prišiel na pozvanie vydavateľstva Bloomsbury, ktoré pripravuje vydanie jeho memoárov.
„Pomaly sa rysujú kontúry, ale o definitívnom znení je ešte predčasné hovoriť. Samozrejme, intenzívne na nich pracujem, lebo neviem, koľko času mi zostáva. Vždy som sa cítil byť novinárom. Moje knihy by nemohli byť napísané, keby som nebol novinárom. Ich materiál totiž pochádza zo skutočnosti. O knihách spomienok to platí dvojnásobne.“
Medzi Márquezove najslávnejšie knihy patria Sto rokov samoty, Kronika vopred ohlásenej smrti a Láska v časoch cholery, ktoré boli preložené aj do slovenčiny. Spisovateľ stále udržuje úzke priateľské styky s kubánskym vodcom Fidelom Castrom a s rešpektom sa naňho pozerajú aj marxistické povstalecké skupiny v Južnej Amerike.
„Z môjho pohľadu pomohol Castro ľudom, ktorí chcú byť slobodní,“ hovorí Márquez. „Aj ja mu vyčítam militantnejšie prejavy, ktorých je, myslím, čoraz menej. Viete, ja som otvorený človek a rovnako rád som si podebatoval aj s bývalým prezidentom Spojených štátov Clintonom. Najdôležitejšie je počúvať, čo hovorí skutočnosť okolo nás.“
Rozhovor s Márquezom prinesieme v najbližších dňoch.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Londýn
