TATRANSKÉ MATLIARE – Osem mesiacov trval pobyt Franza Kafku, fenomenálneho literáta z pražskej nemeckej komunity, vo Vysokých Tatrách. Veľa? Málo? Vzhľadom na skutočnosť, že dnes už kultový autor sa dožil iba 41 rokov, znamená aj osemmesačný časový úsek relatívne dlhý čas. Ako pacient s pľúcnou TBC sa chcel z rôznych dôvodov vyhnúť chýrnym švajčiarskym sanatóriám. Zvolil si preto na liečbu pokojné a od svojich vlastných trápení vzdialené Tatranské Matliare. Vila Tatra, v ktorej prebýval od decembra 1920 do júla 1921, dnes už nestojí.
Pamätná doska Kafkovi
Neďaleko miesta, ktoré dočasne poskytlo milosrdný azyl pre chorobou sužovaného a citmi zmietaného Kafku, od stredy stojí jednoduchý kameň s pamätnou doskou. Dielo akademického sochára Štefana Hudzíka a architekta Jána Veselovského pripomína fakt, že pred 80. rokmi sa tu liečil muž, ktorý sa právom označuje za literárneho velikána. „Áno, dá sa povedať, že sa mi teraz splnil jeden sen. Bol som myšlienkou na podobný pamätník priam posadnutý, možno aj dve desaťročia sa tým zaoberám,“ potvrdil muž, bez ktorého iniciatívy by si v Tatranských Matliaroch ťažko niekto spomenul na Kafku. Profesor doktor Miroslav Mydlík je akýmsi duchovným otcom spomienkového pamätníka. A podobne aj organizátorom komorného sympózia, na ktorom si Kafkovi nadšenci pripomenuli problematické životné osudy pražského spisovateľa.
Duchovným otcom je profesor Mydlík
„Som čosi ako amatérsky literárny historik, podobne ako množstvo mojich kolegov – lekárov, aj pre mňa je literatúra hobby. Už za čias štúdií medicíny v Prahe som chodieval na prednášky o literatúre a Kafkovo dielo ma mimoriadne zaujalo. Dôkladne sa ním zaoberám asi tridsať rokov. Keď som po škole prišiel pracovať do Košíc, až tam som zistil, že Kafka istý čas trávil v Tatrách. Vtedy sa začalo moje pátranie po jeho tatranskom pobyte. Nielen samotné čítanie, ale aj úsilie o získanie ďalších faktov bolo pre mňa obrovským dobrodružstvom ducha,“ zdôveruje sa M. Mydlík. S úzkym kruhom priateľov sa pokúšali oprášiť Kafkove stopy v Tatrách už dávno, najprv nepriala doba, potom sa príťažou stali technické, organizačné i finančné problémy. Odhalenie pamätníka F. Kafku ocenil na slávnosti aj primátor V. Tatier Gabriel Ondrovič. „Cez osobnosť Franza Kafku môžeme ukázať, že Tatry neboli na periférii. Pamätná tabuľa slúži aj na to, aby sme pripomenuli návštevníkom Tatier, že kráčajú miestami, kadiaľ kráčali velikáni kultúrneho sveta,“ pripomenul primátor.
Dokumenty z tatranského obdobia
O tatranskom pobyte Franza Kafku veľa literárnych odkazov nezostalo. Je celkom možné, že surová zima v roku 1921, časté víchrice a pocit bezútešnej samoty emocionálnu osobnosť Kafku natoľko rozochveli, že dozvuky z dojmov pretavil do atmosféry nedokončeného románu Zámok. Vzácnym dokumentom jeho tatranského obdobia je korešpondencia, často písal sestre, rodičom, priateľovi Maxovi Brodovi. Časť z tejto korešpondencie knižne vydala Ľuba Rusnáková v edícii Tatranské listy. Spomína v nich, že hoci Kafkov prvý dojem z Matliarov nebol najprívetivejší, zakrátko si pochvaľoval a odmietal vymeniť miesto liečebného pobytu, dokonca si ho predlžoval. „To, že sme odhalili pamätník a mne sa tým splnil jeden sen, neznamená koniec. Je to začiatok ďalšej cesty.
(kim)
