Približne tretinu sumy, ktorú si v minulom roku vyžiadali katastrofy, zaplatia poisťovne. Presnejšie ide o čiastku asi 32 miliárd dolárov. Najvýraznejší dopad na tieto astronomické čísla mal teroristický útok na budovy Svetového obchodného centra, kedy zomrelo viac ako tritisíc ľudí a zrútili sa známe newyorské dvojičky. Viac obetí si v minulom roku vyžiadalo len zemetrasenie v Indii, v ktorom zomrelo viac ako 15-tisíc ľudí. Kým odhadovaná škoda útoku na dvojičky sa odhaduje na 90 miliárd, v Indii to je podstatne menej. Väčšina veľkých nešťastí sa pritom stane v menej rozvinutých krajinách, kde škody len z veľmi malej časti hradia poisťovne.

Amerika sa v minuloročnom rebríčku najväčších katastrôf nenachádza len vďaka teroristickému útoku na dvojičky. Tropická búrka Allison tiež spôsobila miliardové škody, podobne ako počítačový vírus „Code Red“. Minulý rok sa tak stal špecifickým aj tým, že väčšinu katastrôf si spôsobili ľudia sami. Kým rok 2000 sa často označoval za rok veľkých nešťastí, ani minulý rok za ním nijako nezaostával. Podľa pozorovateľov je to spôsobené tým, že čoraz viac vecí a ľudí je poistených a rastie hustota osídlenia. Lepší vývoj sa teda neočakáva ani v tomto roku. Už v prvých mesiacoch postihli niektoré krajiny silné búrky alebo husté sneženie.

Tento vývoj sa však odráža aj v tom, že zaisťovne prísnejšie posudzujú riziká a zvyšujú svoje ceny. Do poistenia sa čoraz viac zapája aj štát a vytvára spolu s komerčnými subjektami tzv. poistné pooly.

Novým trendom je aj sekuritizácia rizík, čo je vlastne zmena poistného rizika na cenné papiere. S katastrofickými dlhopismi sa tak dá obchodovať aj na špecializovaných burzách. Čoraz väčšiu obľubu si získavajú poistné deriváty na prírodné katastrofické riziká.

Ich výhodou je, že trh sa v ich prípade nedá nijako ovplyvniť a nijakým spôsobom nesúvisia s tradičnými cennými papiermi. Tieto finančné produkty umožňujú hlavne veľkým spoločnostiam sa poistiť proti rizikám, ktoré sú spojené s prechodnými zmenami počasia.

(Spracované podľa www.idnes.cz)