Vedenie účtu je služba, ktorú banka poskytuje svojim klientom. Podobne ako pri iných službách alebo pri iných druhoch podnikania, aj banka má s poskytovaním služieb určité náklady a chce tvoriť zisk. Okrem toho, že bankové domy zarábajú na rozdieli v úrokoch - požičiavajú si menší poplatok, ako požičiavajú niekomu inému, časť ich zisku pochádza z poplatkov. Po prudkom poklese úrokových sadzieb na Slovensku sa poplatky stali ešte dôležitejším zdrojom príjmom ako v minulosti.
Poplatky tvoria významnú časť príjmov hlavne pri tých bankách, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie služieb malým klientom. Ich výšku ovplyvňujú predovšetkým náklady na poskytovanie služieb, konkurencia služieb, ale aj cieľová skupina.
Pri sporivých produktoch, ako sú napríklad termínované vklady, sú zvyčajne poplatky nižšie ako pri bežných účtoch, prípadne banky ich vedú zadarmo. Je to dané aj tým, že s týmito účtami klient nenarába veľmi často a banka sa môže spolahnúť, že má počas doby viazania peniaze k dispozícii. Ak by si ich klient chcel vybrať skôr, tak za to bude musieť zaplatiť napríklad stratov úrokov. Vedenie viazaných účtov pritom motivuje ľudí, aby si peniaze v banke nechávali dlhšiu dobu.
Okrem toho banky sa svojou poplatkovou politikou snažia motivovať skupiny klientov pri výbere produktu. Niektorí takto zvýhodňujú mladých alebo dôchodcov, iní chcú dosiahnuť, aby ľudia menej chodili do pobočiek a viac využívali elektronické spôsoby komunikácie s bankou.
„Málokto si uvedomuje, že na to, aby sa uskutočnila jednoduchá banková operácia, ako napríklad platba medzi dvoma účtami, je potrebné investovať do technológií, ľudí, materiálu a mnohých ďalších aktivít,“ povedal Roman Začka z Tatra banky.
„Poplatky sú ďalším zdrojom príjmov bánk okrem úrokových výnosov,“ povedal Norbert Lazar z VÚB. Vzhľadom na vývoj úrokových sadzieb budú poplatky najmä pri zložitých a na ľudskú prácu náročných operáciách a produktoch zohrávať čoraz významnejšiu úlohu.
„Výber banky z pohľadu klienta je závislý od jeho potrieb a predstáv,“ povedal Marek Duban z HVB Bank Slovakia. Niektorí majú záujem o vysoké úroky, iní o nízke poplatky. Niektorí hľadajú stabilitu a kvalitu služieb aj napriek vyšším cenám. Klienti čoraz viac začínajú brať do úvahy informácie o hospodárení bánk, tvrdia bankári.
Slovenské banky za založenie účtu pre fyzické osoby nepýtajú nič. Pri založení druhého účtu v tej istej banke však môže poplatok predstavovať aj niekoľko stoviek. Pri termínovaných účtoch sa zvyčajne neúčtuje poplatok za vedenie účtu, ale pri bežných účtoch sa táto suma pohybuje od nuly až po 600 korún ročne.
Aj keď niektoré banky tvrdia, že prevody alebo výbery z bankomatu sú zadarmo, klient bude musieť aj tak zaplatiť. Výber z vlastného bankomatu je bezplatný, ale za účtovnú položku bude musieť v niektorých prípadoch zaplatiť niekoľko korún. Poplatky za posielanie výpisov sa pohybujú okolo desiatich korún, chodiť si však pre ne do banky stojí niekoľkonásobne viac. Banka ich musí triediť a odkladať, a to stojí peniaze. Naopak, nechať si ich posielať elektronickou poštou je podstatne lacnejšie. Za zrušenie účtu si niektoré banky účtujú peniaze, niektoré nie.
„Najvýhodnejším riešením pre klienta sú v súčasnosti tzv. produktové balíky, ktoré zahŕňajú viac bankových služieb za jednu cenu, ktorá je nižšia, ako keď klient nakupuje jednotlivo,“ tvrdí Československá obchodná banka. Takýto balík môže napríklad obsahovať určitý počet účtovných položiek, čo je vlastne zmena na účte, poplatok za vedenie účtu, posielanie výpisov a používanie platobnej karty.
Ceny služieb rastú
Tretia najväčšia banka - Tatra banka na konci marca zvýšila niektoré poplatky. Zdražovanie bankových služieb sa však netýka len tohto prípadu, v priebehu posledného roku menili cenníky viaceré banky a ďalšie sa k nim už onedlho pripoja. Od konca marca zaplatia klienti (fyzické osoby) Tatra banky napríklad za vedenie účtu namiesto doterajších 80 korún ročne 360 korún, jedna účtovná položka bude stáť namiesto štyroch korún šesť. „Cenová dostupnosť sa nevymyká bežnému štandardu bánk na Slovensku,“ povedal o novom cenníku Začka. Najväčšia banka Slovenská sporiteľňa menila svoje sadzby ešte vlani. Jej predstavitelia netajili, že banka chce aj cenami motivovať ľudí, aby viac využívali elektronické formy komunikácie. Tento trend je javný v celom sektore - operácie zrealizované cez telefón alebo internet sú lacnejšie ako tie v pobočkách. „Poplatky za používanie elektronických distribučných kanálov sme nemenili,“ povedal Začka.
Všeobecná úverová banka urobila minulý rok len čiastočné zmeny v cenníku a podľa slov svojho hovorcu Lazara v blízkom čase neočakáva zmeny. Na druhej strane štvrtá najväčšia banka - Československá obchodná banka už pripravuje zmeny, ktoré budú jej klientov stáť viac. Ostatní už ceny zdvihli, povedali predstavitelia banky. Pritom aj ČSOB chce, aby jej klienti viac využívali telefón a internet na obsluhu účtov, čo sa odrazí aj v rozdiele medzi cenami týchto služieb a poplatkami za operácie v pobočke.
UniBanka urobila pred koncom januára menšie úpravy, ktoré mali priniesť klientom pokles nákladov spojených s vedením účtu. Niektoré ceny šli hore aj v Istrobanke. Poštová banka menila cenník od začiatku tohto roku. Aj v jej prípade zohralo určitú úlohu prispôsobenie sa trhu. Investičná a rozvojová banka, ktorej akcie získala maďarská OTP, sa pripravuje nielen na zmeny v cenníku. „Tvorba poplatkov sa odvíja od nákladov spojených so správou produktov,“ povedal Lazar. Zároveň však dodal, že ceny musia byť také, aby banka ostala konkurencieschopná. Banky si aj poplatkami vytvárajú krytie pre svoj ďalší rozvoj. „Cenová politika vždy odráža záujmy banky,“ dodal Začka.
Cez telefón lacnejšie ako na pobočke
Príkaz na prevod alebo výber z účtu na pobočke je vo väčšie bánk drahší, ako keď ho klient uskutoční napríklad cez internet. Dôvodom je, že náklady na ľudskú prácu sú vyššie ako na prevádzku elektronických foriem bankovníctva, a preto sa banky aj týmto spôsobom snažia motivovať klientov, aby čo najmenej chodili k prepážkam.
Keďže informačné technológie dokážu jednoducho a spoľahlivo vykonať bežné operácie ako prevod alebo zadanie trvalého príkazu, bankoví zamestnanci sa môžu viac sústrediť na poskytovanie náročnejších produktov a poradenstvo. „Zaťažovanie kvalifikovanej pracovnej sily na prepážke prevodmi či inými bežnými operáciami v podstate oberá tohto pracovníka o čas, ktorý by mohol venovať priamo klientovi a jeho potrebám,“ povedal Začka.
Náklady na kvalitné ľudské zdroje sú vďaka pridanej hodnote a ľudskému rozmeru, ktorý dokážu poskytovať, z dlhodobého hľadiska vyššie než technológie. Okrem toho investície do technológií majú jednorázový charakter, čiže čím viac ľudí ich využíva, tým sú pre banku výhodnejšie, čiže lacnejšie. Podľa Začku vývoj v oblasti poplatkov za služby bánk zrejme bude odrážať tento trend, a ak sa klienti naučia využívať nové technológie, po čase zistia, že majú viac času, pohodlia a lacnejšie služby. Podľa predstaviteľov slovenských bánk elektronické formy bankovníctva nebudú lacnejšie ako pobočky, len pokiaľ si na ne ľudia zvyknú, a potom ich banky prudko zdvihnú.
„Nemyslím si, že poplatky za bežné operácie vykonané na prepážke budú rásť rýchlejšie, ale je logické, že sú vyššie,“ dodal Začka. Pri niektorých operáciách - ako napríklad založenie účtu - klienti pritom nemajú inú možnosť, ako ísť do pobočky.
Podľa Jany Ďuricovej zo Slovenskej sporiteľne cenové rozdiely podporujú využívanie elektronického bankovníctva. Sporiteľňa v minulom roku upravila svoj cenník tak, aby aj týmto spôsobom motivovala ľudí využívať telefón alebo internet. Úhrada vykonaná na prepážke je v súčasnosti dvakrát drahšia ako úhrada uskutočnená cez telefón. Podľa Mladej Fronty Dnes v Čechách sú tieto rozdiely v niektorých bankách dokonca niekoľkokrát vyššie. Vyššie ceny na pobočkách sú len jedným zo spôsobov, ako primäť klientov zmeniť svoje návyky. Podľa niektorých bankárov klientov treba hlavne učiť, lebo keď si niekto zvykol na pravidelné návštevy svojej pobočky alebo neverí internetu, pár ušetrených korún ho nepresvedčí.
Mnohí klienti nesúhlasia s touto cenovou politikou a tvrdia, že nemajú možnosť sa pripojiť na internet alebo nevlastnia mobilný telefón. V súčasnosti sa však dajú príkazy zadávať aj cez pevnú telefónnu linku, ktorá je dostupná skoro každému.
Prvým krokom na uvoľnenie pobočiek bolo zavedenie bankomatov, čo je tiež jednou z foriem elektronickej komunikácie s bankou. Rady na pobočkách sa skrátili a začali sa tvoriť pred bankomatmi. Prevádzka bankomatov však tiež nie je najlacnejšia, a preto sa bankové domy snažia presvedčiť ľudí, aby viac využívali svoje platobné karty priamo na platenie v obchodoch, ktoré je bez poplatku. „Podpora pre rast počtu transakcií sú samozrejme hypermarkety, kde sa realizujú väčšie rodinné nákupy,“ povedala Ďuricová. (gk)
