„Po revolúcii som dostal lunapark do ekonomického prenájmu a v roku 1993 som ho privatizoval,“ hovorí Bunčák. Mesto mu odpredalo techniku a pozemok mu prenajalo. Za prenájom však nezaplatil ani jednu splátku. Odvoláva sa na zákon, podľa ktorého mu bolo mesto povinné odpredať aj pozemok. Cíti sa ukrátený a oklamaný, to isté však tvrdí aj magistrát. Podľa mesta dlh narástol už na vyše 22 miliónov korún.
Návštevníkov však súdne spory nezaujímajú. Chceli by príťažlivé atrakcie a služby. „Aj keď opticky to vyzerá, že návštevnosť je veľká, skutočnosť je iná. V minulosti si rodina kúpila po päť aj desať lístkov pre každého, dnes si kúpia jeden-dva, dajú si kávu, malinovku a odchádzajú. Bohatí o naše kolotoče nezakopnú a idú rovno do Prátra, Vidámparku, alebo do parížskeho Disneylandu. Kolotoče v bratislavskom lunaparku ostali len akousi ľudovou zábavou,“ tvrdí Karol Bunčák.
„Najväčší záujem je o horskú dráhu a autodróm. Horská dráha stála milión mariek, a to už bola štyri roky používaná. Vstupné je štyridsať korún. Mnohým sa to zdá veľa, ale nie sú to ani dve marky.“
Keď je napríklad v Nitre Agrokomplex, najzaujímavejšie kolotoče lunapark opúšťajú. „Chodiť von sa ešte oplatí. Máme síce náklady na naftu, ale pri akciách, kde je veľa ľudí, je príjem niekoľkonásobne vyšší, ako keď kolotoč stojí v Bratislave,“ hovorí Bunčák.
Do lunaparku chodia aj dospelí, napríklad taxikári občas zaparkujú auto a idú sa vyblázniť na motokáry. (rf)
