Problémy boli aj s čertom, ideologicky neobstál.
Majiteľmi kolotočov boli aj vtedy súkromníci, ale museli byť organizovaní a zamestnaní napríklad v Parku kultúry a oddychu.
Zvrchu dostávali príkaz, akú majú hrať hudbu - 70 % domácu, 20 % zo socialistických krajín a 10 % kapitalistickú.
Kontrolóri si všímali všeličo. Bratislavský majiteľ terária mal fasády pomaľované ako prales, ale urobil chybu. Namaľovaný had zvieral černocha a on mal kvôli tomu opletačky. Hoci vysvetľoval, že do pralesa sa hodí skôr černoch ako beloch, neuspel. Ideológom sa zdal obrázok narážkou na Kubu a teda rasistický.
Kolotočiari sa pohybovali najmä po svojom okrese. Povolenia na prevádzku kolotoča inde sa síce dali vybaviť, ale bolo treba prejsť všetky možné úrovne úradov - od krajského cez okresný až po miestny. Momentálne to už problém nie je, ale mnohí kolotočiari zostávajú verní jednému územiu, aj keď konkurencia je dosť veľká. Len v okolí Bratislavy je najmenej desať kolektívov s kolotočmi.
S ideológiou už kolotočiari starosti nemajú, ale trápia ich iné problémy. Na rozdiel od minulosti, keď mohli nechať cez noc všetko vonku, musia teraz pred zlodejmi a vandalmi skrývať aj ťažké autíčka z autodrómov. (rf)
