Klasiku medzi kolotočmi - veľké reťazové kolotoče, sa už neoplatí ani rozkladať. Kedysi stáli pri pokladniach na veľkú reťazovku dlhé rady, kupovali si po tri lístky naraz. Deti aj dospelí sa predbiehali, kto si skôr chytí sedačku. Dnes má veľký reťazový kolotoč už len málo kolotočiarov putujúcich po Slovensku. Plocha, ktorú si kvôli nemu treba prenajať, je zhruba rovnaká ako pri populárnejšej centrifúge a záujemcov o reťazovku je minimum.

Pomerne atraktívne sú horské dráhy. Jazdí sa na nich veľkými rýchlosťami, prudké klesania dvíhajú žalúdok, rýchla jazda cez prudké zákruty pritláča do sedadiel. Väčšiu horskú dráhu však majú iba niektorí kolotočiari. Je drahá a na náročnú stavbu treba aj žeriav. Desať ľudí ju stavia štyri dni. Najväčšie horské dráhy, aké majú v zahraničí, sa stavajú ešte oveľa dlhšie a cestovať s nimi prakticky nie je možné. Ich cena sa šplhá do niekoľkých miliónov eur.

V niektorých slovenských mestách sa v minulých rokoch objavili holandské kolotoče. Holanďania k nám chodili mimo sezóny, no neboli veľmi spokojní - mali podstatne nižšie tržby ako očakávali a ceny boli podľa nich prinízke. Návštevnosť však mali niekoľkonásobne vyššiu, ako keď do mesta prídu klasickí slovenskí kolotočiari. (rf)