Lunaparky zväčša nepatria jednému majiteľovi - chodia spolu viaceré rodiny, z ktorých každá vlastní po jednej atrakcii. Na cestách sú už niekoľko generácií.

„Väčšina majiteľov atrakcií ich má po rodičoch a pri kolotočoch sú odmalička. Moji starí rodičia kedysi hrávali bábkové divadlo. Chodili po dedinách a postupne sa preorientovali na kolotoče. Ako sa rodina rozrastala, pribúdali ďalšie atrakcie,“ hovorí kolotočiar Ľubomír Sečkár z Malaciek. On kúpil autodróm a po Záhorí chodí so švagrovcami a svokrou, ktorí majú zas iné atrakcie.

Sečkár tvrdí, že pri kolotočoch sa treba narodiť - keby chcel niekto z ničoho nič zmeniť život a stať sa kolotočiarom, asi by to dlho nevydržal: „Jazdiť s kolotočom po mestách a dedinách, nepoznať sviatok ani piatok, to nie je pre každého.“

Kolotočiari si vyberajú lokality podľa akcií - hody, jarmoky, vinobrania. Keď akcie nie sú, rozložia kolotoče vo svojom domovskom meste. Prísť do cudzej dediny, keď sa nič nedeje, sa neoplatí - nezarobili by ani na prenájom plochy.

„Najviac ľudí chodieva asi v septembri, ale už zďaleka nie toľko ako kedysi. Ani v mestách to nie je ktoviečo. Často musíme púšťať atrakciu aj s jedným zákazníkom. Ale nemôžeme ho odmietnuť,“ hovorí Ľubomír Sečkár.

Zákazníkov dnes ubúda, náklady stúpajú. Zdražela nafta pre nákladné autá aj elektrina, peniaze treba na opravy. V každej dedine si musia prenajať plochu od obecného úradu, urobiť zmluvu s elektrikármi, ktorí za 1500 korún pripoja kolotoč na elektrinu. V Malackách stojí na sídlisku týždňový prenájom štyritisíc korún, podobné je to na východe, v Bratislave oveľa viac.

„Na Morave otvárajú kolotoče ráno a vozia donekonečna. My na hodoch otvárame o jednej, o štvrť na dve a o siedmej večer už nemáme koho voziť,“ hovorí Sečkár.

Slabé tržby sa niektorí snažia vynahradiť si v zahraničí. Jazdia do Poľska, Bulharska, Ruska, Juhoslávie. Na nové moderné atrakcie naši kolotočiari väčšinou nemajú. Výrobcovia síce ponúkajú kolotoče od výmyslu sveta, ale ceny sa v prepočte na naše koruny šplhajú do závratných výšok, neraz sú to desiatky miliónov korún.

Život pri kolotočoch je vlastne stereotypný. Keď sú po dedinách v nedeľu hody, kolotoče fungujú v sobotu, nedeľu a pondelok. V utorok a stredu ich skladajú a prevážajú, štvrtok, piatok stavajú v ďalšej dedine a kolotoč pokračuje zase v sobotu, nedeľu, pondelok.