Kapitán našej striebornej reprezentácie na majstrovstvách sveta 2000 v Petrohrade MIROSLAV ŠATAN (27 r.) bol najlepším hráčom Buffalo Sabres v základnej časti NHL. V 82 zápasoch si pripísal 73 bodov za 37 gólov a 36 asistencií. Druhý v tíme Kanaďan Stu Barnes mal na konte o priepastných 25 bodov menej. Tichý zabijak, ako Mira charakterizoval bývalý spoluhráč v Buffale Michael Peca, si vo svojej siedmej sezóne v NHL urobil v štatistike osobný rekord. Po skončení regular season prisľúbil svoju účasť v reprezentácii Slovenska na nadchádzajúcich MS vo Švédsku.
Podľa individuálnych štatistík máte za sebou najúspešnejšiu sezónu, jednako Buffalo sa po šiestich rokoch neprebojovalo do play off o Stanley Cup. Aké pocity vo vás prevládajú - spokojnosť či smútok?
„Pocity sú zmiešané. Postup do play off je základným cieľom každého mužstva v NHL. Ten sme nesplnili. Mne sa však darilo, strieľal som góly, prihrával na ne. Mužstvo malo vynikajúci záver sezóny, no doplatilo na laxný prístup v prvej polovici základnej časti, keď sme zbytočne stratili body s mužstvami ako Atlanta či Tampa. Napríklad Atlanta bola najslabším tímom celej NHL a my sme s ňou tri razy prehrali. Práve tie body nám v konečnom účtovaní chýbali na postup.“
Pred tromi rokmi ste s Buffalom hrali vo finále Stanley Cupu, teraz sa Sabres nedostali ani do play off. Ako to berú fanúšikovia, vedenie klubu?
„Cítiť rozčarovanie, sklamanie. Sezóna sa končí už uprostred apríla. V nedeľu sme mali rozlúčku, kde padli prvé hodnotenia, ale hlbšie analýzy prídu na rad teraz. Predpokladám, že vedenie klubu to bude riešiť aj zmenami v kádri. Niekto odíde, iní zase prídu.“
Aj pred týmto ročníkom sa zostava Buffala zmenila. Kto najviac chýbal?
„Samozrejme, brankár Dominik Hašek, najlepší hráč klubu z minulých rokov. Museli sme trochu upraviť náš herný štýl. Už dovtedy sme hrali defenzívny hokej a v tejto sezóne bol ešte defenzívnejší.“
Celkove padalo v NHL menej gólov, v produktivite sa ani jeden hokejista nedostal cez 100 bodov.
„Taký je trend svetového hokeja, nevynímajúc NHL. Už sme si zvykli na výsledky 2:1 či 3:2. Keď som prišiel do NHL, boli tu štyri - piati hráči s vyše sto bodmi a taký istý počat strelcov s vyše 50 gólmi. Dnes je to úplne iné. O to viac si cením, že práve v tejto zime som nazbieral najviac bodov.“
Prešli dva mesiace od zimnej olympiády. Zájdete občas myšlienkami do Salt Lake City, hovorili ste o tom s niekým?
„Tu niet čo hovoriť. Snažil som sa na olympiádu rýchlo zabudnúť, kolotoč NHL mi pomohol.“
Kedy ste sa rozhodli pre účasť na MS vo Švédsku?
„Keď už bolo jasné, že sa nezmestíme do play off, volal mi manažér slovenskej reprezentácie Peter Šťastný. Tuším v ten istý deň sme hrali doma s Washingtonom, a tak som hovoril na túto tému aj s Petrom Bondrom. Musím si ešte zariadiť zopár posezónnych formalít, pocestujem rovno do Švédska. Hľadáme možnosti, či by sme s Bondrom nemohli letieť spolu. Posledné týždne v NHL mi dali zabrať, za 45 dní hralo Buffalo 20 zápasov, cestovali sme hore-dolu, som vyžmýkaný ako citrón. Ale za pár dní voľna naberiem sily a budem sa znova tešiť na hokej.“
V Petrohrade ste hrali za Slovensko vo finále MS, vlani ste spoza mora sledovali vystúpenie reprezentácie na šampionáte v Nemecku po štvrťfinálový strop. Čo si sľubujete od účasti Slovenska vo Švédsku?
„Ak každý odovzdá maximum, môžeme prekvapiť. V hokeji nikto nevie dopredu, ako to dopadne. Kto by pred Petrohradom povedal, že sa vrátime so striebrom? MS sú šancou pre Slovensko.“
ONDREJ GAJDOŠ
