Dve diela významného amerického filozofa (1937) o morálke a politike. Prvé je o výzvach, uprostred ktorých sa po kolapse komunistických režimov ocitol svet a postkomunistické režimy zvlášť a ktoré sa formulovali zvnútra i zvonka v termínoch demokratického vládnutia, otvárania sa svetu a integrovania do globálnych štruktúr, no zvnútra čoraz hlasnejšie v heslách volajúcich po identite, autonómii a národnej zvrchovanosti. Druhé dielo dopĺňa túto myšlienku úvahami o režimoch tolerancie, o tom, ako môže fungovať v podmienkach náboženskej, rasovej, etnickej a kmeňovej rôznorodosti, a implicitne aj o voľbe režimu tolerancie adekvátneho týmto podmienkam - slovenský čitateľ si iste spomenie na spory, ktoré sa o nej viedli a vedú.

„Neviem, čo sa deje. / Už sú skoro Vianoce / a ešte som sa poriadne nevyspal: / od 3. júla, keď si odišla. / Neviem, čo mám robiť. / Skúšal som pivo aj ženy. / Kvantá piva a žien. / Volám ti a zistím, / že ty robíš to isté.“ Básnický debut lučenského rodáka (1957), signatára Charty 77, neskôr emigranta. Od roku 1993 pôsobil na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a publikoval viacero politologických prác. V súčasnosti žije častejšie na Slovensku. Väčšinu básní napísal v angličtine ešte v USA, po návrate ich sám preložil. Chvályhodné vydávanie bilingválnych kníh sa tak v Petruse rozšírilo aj na poéziu.

Spomienková sága zahŕňajúca takmer celé dvadsiate storočie rodiny Švabinských, veľký milostný a rodinný príbeh na pozadí rodinných peripetií, množstvo portrétov známych osobností a hlavne strhujúce rozprávanie o Maxovi Švabinskom.

Bratislavský, teda prešporský rodák Karl Benyovszky (1886 - 1962) systematicky mapoval svoje mesto, a tak v jeho dokumentácii nemohla chýbať ani židovská komunita. Na ilustrovanie si pribral Josefa Grünsfelda juniora, inak neznámeho človeka, ktorý symbolicky chýba aj v zozname bratislavských Židov z roku 1940. Jeho pravdepodobne smutný osud si môžeme iba domýšľať. Ostali iba obrázky z prešporského geta, najskôr zmizli ľudia, potom aj budovy a s nimi aj genius loci. Stará židovská štvrť, uličky starej židovne, Feiglerova či Milchova synagóga zostali už iba v spomienkach pamätníkov. A v tejto knižke.

Netradičný názov, pripomínajúci skôr podtitul knižky, vraví, o čo ide. Ako autorovu tvorbu charakterizuje teatrologička Dagmar Inštitorisová, v rozprávkach nementoruje, ale sa jemne hrá s našimi najobyčajnejšími ľudskými vlastnosťami a nesebecky s nimi laškuje. Dodajme, že okrem tu uvedených úspešných rozprávok napísal Janoušek aj ďalšie, nevraviac o viacerých vydaných „dospeláckych“ knihách, skladaní pesničiek i scénickej hudby či koncertovaní na folkových pódiách (Jednofázové kvasenie), čo je popri profesii lekára úctyhodný záber. A pekné slovo patrí aj vydavateľskej myšlienke predstaviť hry pre deti aj v knižnej podobe.