Štát si žije nad pomery

BRATISLAVA – Štátny rozpočet na tento rok pravdepodobne bude treba novelizovať. Podľa analýzy rozpočtových rizík z dielne ministerstva financií sa pri príprave rozpočtu deformoval odhad príjmov. „V porovnaní s pôvodnými odhadmi ministerstva sa viackrát prehodnocovala, resp. zvyšovala príjmová stránka na základe konštatovania, že ministerstvo je pri jej odhade príliš konzervatívne,“ píše v materiáli ministerstva, ktorým sa dnes majú zaoberať ekonomickí ministri.

Teraz je podľa autorov materiálu jasné, že dodatočne zvýšené príjmy sú najväčším rizikom štátneho rozpočtu: „Riziká štátneho rozpočtu v oblasti výpadku príjmov predstavujú približne 20 miliárd korún.“

Najvážnejšie riziká vyplývajú z daňových zákonov schválených až po prijatí štátneho rozpočtu v odhade dividendových príjmov, v zisku NBS či v návratných finančných výpomociach.

Riziká na strane výdavkov odhadlo ministerstvo na 6 miliárd koúrn. „Ide najmä o riziká z novely zákonov o štátnej a verejnej službe a riziká vo výdavkoch na dávky sociálnej pomoci.“

Ministerstvo vyčíslilo aj dôsledky rizík: „Pri nedoriešení rizík, najmä rizík štátneho rozpočtu, dostáva sa schodok verejného rozpočtu zo sumy 36,8 miliardy na 57,7 miliardy korún. Podiel schodku verejného rozpočtu k predpokladanej tvorbe HDP (…) predstavuje 5,52 percenta oproti rozpočtovanej úrovni 3,5 percenta.“

Ekonómovia si myslia, že uvedené zhoršenie hospodárenia by sa odrazilo najprv v poklese dôveryhodnosti vlády. „Tým, že vláda počíta s nejakými číslami a potom ich nedodrží, vysiela negatívny signál smerom k zahraničiu,“ upozornil makroekonóm Istrobanky Marek Senkovič.

Spomalenie investícií by však spôsobil najmä možný rast úrokových sadzieb. „Banky by zrejme vycítili, že štát má problém a mohli by pýtať viac za štátne pôžičky,“ dodal Senkovič.

Ešte vážnejšie sú dôsledky rastúceho deficitu v spojení so schodkom zahraničného obchodu. Pôsobenie oboch nazývajú ekonómovia twin deficit. „Práve pretrvávajúci twin deficit kombinovaný s rastom zadlžovania bol príčinou systémovej krízy, ktorá nastala v roku 1998. Pri vyčerpaní privatizačných zdrojov slúžiacich na pokrytie zahraničného deficitu v budúcom roku môže Slovensko, paradoxne, čakať ten istý scenár,“ myslí si analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.

„Uvedomujeme si, že situácia je napätá a našou snahou bude predísť naplneniu rizík,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Ministerstvo preto bude už zajtra na porade ekonomických ministrov žiadať, aby sa prísne dodržiavalo rozpočtovanie tak, ako bolo naplánované v štátnom rozpočte.

Ekonómovia odporúčajú vláde aj poslancom, aby nezvyšovali výdavky. „Neoplatí sa zahrávať so stabilitou kvôli niekoľkým percentám vo voľbách,“ zdôraznil Marek Senkovič. Podľa Pätoprstého vláda ešte môže odvrátiť najhoršie, ak obmedzí výdavky súvisiace s rastom platov. „V horšom prípade môže zaviesť dovoznú prirážku, čo je veľmi nesystémový krok, aby tak obmedzila spotrebu a zvýšila svoje príjmy,“ dodal Pätoprstý.

JURAJ JAVORSKÝ

Aké sú rizikápríjmy suma výdavky suma

daň z príjmu 2,6 mld sociálna pomoc 2 – 3 mld

daň z dedičstva 554 mil. príspevok na bývanie 500 mil.

spotrebné dane 825 mil. odškodnenie deportovaných 1,5 mld

odvod NBS 4,7 mld učebnice 150 mil

výnos z dividend 2,8 mld krajské úrady 1,1 – 1,3 mld

predaj hotela Forum 1 mld BSE 514 mil.

predaj telekom. licencií 4,5 mld pôdny fond 144 mil.

odvod ozbrojených zložiek 900 mil. spor SR a ČSOB 70 mil.

návratná pomoc ŠFTR 1 mld zabezpečenie cirkví 305 mil.

návratná pomoc stavebné sporenie 150 mil.